Podľa Baumana sa demokracia nachádza v kríze. Ľudia už vraj neveria svojim politickým vodcom, pretože tí nedodržiavajú svoje sľuby. „Myslia si o nich, že sú nielen hlúpi, ale tiež neschopní. My potrebujeme politikov, ktorí sú schopní jasne rozhodovať. Vidíme to na príklade migračnej krízy. Moc sa globalizuje, ale politika predsa vždy začína na lokálnej úrovni ako kedykoľvek v minulosti,“ hovorí Bauman s tým, že súčasná kríza demokracie je predovšetkým krízou demokratických inštitúcií. „Veľkou dilemou súčasnosti je tiež rozhodovanie sa medzi väčšou slobodou a väčšou bezpečnosťou,“ uvádza Bauman.
Britský sociológ poľského pôvodu je ako správny priaznivec ľavice tiež kritikom konzumného spôsobu života. „Pred štyridsiatimi rokmi sme verili vo víťazstvo slobody a naštartovali sme orgie konzumu. Všetko sa zdalo možné, požičiavanie peňazí, kupovanie áut aj domov, ktoré budete môcť zaplatiť až niekedy neskôr. Ekonomická kríza v roku 2008 sa stala horkým vytriezvením z tohto sna. Nastali katastrofa, sociálny kolaps. Konflikt neprebieha len medzi triedami, ale aj medzi jednotlivými príslušníkmi spoločnosti. Čelíme nedostatku bezpečnosti rovnako ako nedostatku slobody,“ konštatuje Bauman.
Bauman je priaznivcom celosvetového hnutia Occupy či jeho španielskej odnože Hnutia 15. mája. Napriek tomu tvrdí, že tieto hnutia síce dokážu ísť k jadru veci, ale majú problém vytvoriť potom niečo stále a pevné. „Ľudia na námestiach na chvíľu bojovali za spoločný cieľ a zabudli na malichernosti, ktoré ich zvyčajne rozdeľujú. Aj keď sú tieto explózie solidarity veľmi silné, sú tiež, bohužiaľ, príliš krátke,“ tvrdí Bauman a ako hlavný dôvod uvádza absenciu vodcov, ktorí by smerovanie týchto hnutí nejakým spôsobom usmerňovali.
„Problém nie je to, že by napríklad v Španielsku boli zlé politické strany. Ide skôr o to, že nemajú kontrolu nad udalosťami. Problémy Španielska sú súčasťou globálnych problémov. Je chybné si myslieť, že sa dajú vyriešiť interným spôsobom,“ tvrdí Bauman, ktorý sa tiež vyjadruje o snahách Katalánska dosiahnuť nezávislosť. „Zásady prijaté vo Versailles hovoria o práve každého národa žiť podľa vlastných pravidiel. To je však v dnešnom svete len fikcia, pretože neexistujú žiadne homogénne územia. Ľudia sú k spoločnosti lojálni a platia dane. Zároveň sa však nechcú vzdať svojej identity. Spojenie medzi miestom, kde žijete, a identitou sa prerušilo.“
Osobitý názor má Bauman aj na sociálne médiá, ktoré považuje v mnohých ohľadoch za užitočný nástroj. Zároveň však z jeho pohľadu predstavujú pascu. „Sociálne siete sú náhradou. Môžete si pridávať a vyraďovať priateľov podľa ľubovôle. Nachádzate sa v spoločnosti ľudí a nemusíte sa obávať osamelosti. Na druhej strane pridávať a odoberať priateľov je také jednoduché, že sa ľudia nedokážu naučiť skutočné sociálne zručnosti. Sociálne médiá nás neučia viesť dialóg, pretože sa tam dá veľmi jednoducho zabrániť prípadným sporom,“ kritizuje Bauman.
Celý rozhovor si môžete v angličtine prečítať TU.
