Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška. Nahradiť ich majú doterajší šéf žilinského VÚC a predseda strany v tomto kraji Juraj Blanár a šéf Smeru-SD v Košickom kraji a minister hospodárstva Peter Žiga. Oficiálne však strana Roberta Fica o podobe personálnych obmien zatiaľ nehovorí. Len Čaplovič už dávnejšie avizoval, že chce nechať priestor mladším.
“Máme šesť podpredsedov, budú nejaké zmeny. Dokonca si myslím, že budú na úrovni krajských predsedov. Ale nebude to absolútne žiadna revolúcia. Smer-SD je stabilná strana a takéto vnútorné revolúcie vôbec nepotrebuje,” povedal nedávno premiér Fico.
Fico nemá protikandidáta
Strana podľa jeho slov predstaví na sneme prvky silného sociálneho štátu a bude veľmi konkrétny, pokiaľ ide o rok 2017. “Minimálne budeme navrhovať, aby sa zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov rozšíril o ďalších päť až desať okresov, ktoré by dostali podporu prostredníctvom akčných plánov a konkrétnych financií,” uviedol premiér pre denník Pravda s tým, že sa bude hovoriť aj o zdravotníctve a sociálnej oblasti. Snem má byť zároveň dôkazom toho, že na Slovensku pôsobí silná strana orientovaná od stredu doľava.
Podobne ako pred októbrovou programovou konferenciou Smeru-SD sa kriticky aj pred dnešným pracovným snemom vyjadrila europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Na sociálnej sieti napísala, že ak má minister vnútra Robert Kaliňák zostať v pozícii podpredsedu strany, tak tento snem je zbytočný. Kaliňák tieto slová vyhodnotil ako prejav demokracie. “Vidíte, aká široká demokracia je v Smere-SD. O tom je demokracia, že s ním nemusím súhlasiť. To sú všetko vnútrostranícke veci a po sneme sa určite všetko dozviete,” dodal.
V rámci oficiálneho programu snemu je po otvorení naplánovaný 50-minútový príhovor Roberta Fica k “činnosti strany Smer-SD a k stratégii postupu strany v ďalšom období”. Následne vystúpia jednotliví členovia vlády za Smer-SD a budú hovoriť o svojich prioritách pre budúci rok. Popoludní sa bude voliť predseda strany, pričom Fico nemá protikandidáta, ako aj stranícki podpredsedovia. Delegáti rozhodnú aj o nových členoch predsedníctva.
Tak ako každý rok, aj dnes sa budú vybraným straníkom odovzdávať zlaté odznaky. Pracovný snem Smeru-SD 2016 bude podľa hovorkyne strany Ľubice Končalovej bez zahraničných hostí.
Profil strany Smer-SD
Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana Smer zaregistrovaná 8. novembra 1999.
Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Delegáti za predsedu zvolili Roberta Fica, ktorý je predsedom dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer – Sociálna demokracia (Smer-SD).
V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade Slovenskej republiky (NR SR) sa stal opozičnou stranou.
Do medzinárodných štruktúra sa Smer-SD začlenil 19. mája 2005 v Paríži, keď stranu prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES).
V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu strany Smer-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Robertom Ficom vymenoval Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD. Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že “nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou”. Strana Smer-SD sa stala znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.
V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa znovu víťazom volieb. Nenašiel však koaličného partnera na zostavenie vlády a strana prešla do opozície.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová. V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Jednotkou na kandidátke strany Smer-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do spoločnej koalície. Vznikla tak jednofarebná vláda, ktorú vtedajší prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012.
V decembri 2013 oznámil predseda strany a premiér Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico zostal premiérom SR.
Víťazom parlamentných volieb v marci 2016 sa opäť stal Smer-SD. Prezident SR Andrej Kiska poveril 9. marca zostavením vlády predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Tomu s podarilo dohodnúť so stranami Most-Híd, Slovenskou národnou stranou (SNS) a stranou #Sieť. Koaličnú dohodu s lídrami týchto strán podpísal Fico 22. marca 2016.
