Snažia sa ma nazvať nacistom a stále to funguje, hovorí Hofer. Toto si myslí o radikalizme

30. 12. 2016 14:39

Po desiatich mesiacoch boja o prezidentské kreslo Norbert Hofer nakoniec prehral v opakovanom hlasovaní a nestal sa z neho prvý krajne pravicový prezident Rakúska od druhej svetovej vojny. Popularita jeho strany Slobodných (FPÖ) je na vzostupe a Hofer za tým vidí viac než len migrantov. Neúspešný prezidentský kandidát krajne pravicovej antiimigračnej strany tvrdí, že sa musia zmeniť pravidlá, ktorými sa Európska únia riadi.

Snažia sa ma nazvať nacistom a stále to funguje, hovorí Hofer. Toto si myslí o radikalizme
Foto: Hans Štembera
Popis: Kandidát na spolkového prezidenta Rakúska Norbert Hofer.
reklama
Norbert Hofer je napriek neúspechu v opakovaných prezidentských voľbách stále na výslní a popularita strany Slobodných (FPÖ) podľa neho rastie nielen vďaka migračnej kríze, lebo jej preferencie rastú niekoľko rokov po sebe. V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu uviedol, „keď niekto naberá na sile, v tomto prípade osobnosť zo strany Slobodných, snažia sa ho nazvať nacistom a v Rakúsku to stále funguje“. 
 
V takmer polhodinovom interview rakúsky prezidentský kandidát vysvetlil, prečo sa práve proti nemu zvrhla taká nenávistná kampaň v médiách, ktoré ho vinili z toho, že je nacista rovnako ako jeho strana. „Musíte vedieť, kto je majiteľom médií, a strana Slobodných nijaké vplyvné médiá nevlastní a je jasné, že sú potom proti vám. Musíte byť silný krok po kroku a možno, že o ďalších šesť rokov také voľby vyhráme,“ vyhlásil Hofer. 
 
Aj v Rakúsku sa blížia parlamentné voľby a strana Slobodných (FPÖ) má našliapnuté na volebný úspech. Novozvolený prezident Alexander Van der Bellen však uviedol, že ak by aj FPÖ zvíťazila, nepoverí antiimigračnú stranu zostavením vlády. Podľa Hofera, ktorý v prvom kole vinil Van der Bellena z podvodov, by v takomto prípade nastala politická kríza. 
 
Ak rakúsky prezident splní svoje sľuby a ani v prípade víťazstva Slobodných nepoverí stranu zostavením vlády, je možné, že vládu zostavia Sociálni demokrati, Kresťanskí demokrati a Strana zelených. Trojkoalícia však u našich západných susedov nikdy nevládla. „To by bola veľmi nestabilná situácia a myslím si, že by to nefungovalo,“ tvrdí Hofer. 

Príliš moci v Bruseli 

Bývalý rakúsky prezident Heinz Fischer sa v nedávnom rozhovore pre RT (Russia Today) vyjadril, že v Európskej únii prebieha podľa neho „prehnaná integrácia“. Hofer má rovnaký názor a tvrdí, že v niektorých oblastiach politiky má Brusel moci priveľa a v iných zase málo. 
 
„Ak hovoríme o ekonomike, musíme spolupracovať podľa prísnejších pravidiel, lebo ak hovoríme stále len o žiarovkách a podobných veciach, je to nesprávna cesta pre Európu. Nepotrebujeme, aby Brusel rozhodoval o žiarovkách v Nemecku, Rakúsku alebo Taliansku. To je nepodstatné, ale musíme hovoriť o správnom spôsobe pre dosiahnutie silnej ekonomiky,“ vysvetlil svoj postoj. 
 
Takzvané antiestablišmentové strany, ktoré stoja proti tradičným politickým zoskupeniam a vládam, majú naprieč Európou stále väčšiu podporu. Hofer tvrdí, že aj to je dôvod, aby sa Európska únia zmenila. „Nemali by ste sa starať o to, či ste z pravice, alebo ľavice, alebo ste členom strany, ktorá je uprostred systému. Všetci by sme si mali uvedomiť, že musíme zreformovať Európsku úniu,“ vyzval. 
 
V rozhovore prišla reč aj na stále radikálnejší slovník, ktorý si osvojujú politici z krajne pravicových strán a hnutí po celej Európe v snahe osloviť extrémistov. Práve radikálov lákajú na svoju stranu populistické strany, či už z extrémne ľavej, alebo pravej strany politického spektra. Rakúskych Slobodných považuje väčšina médií aj politických súperov za krajne pravicovú stranu odporcov migrácie a multikulturalizmu, ale Hofer uviedol, že „človek by nikdy nemal byť radikál“. 
 
Dôležitá je podľa neho spolupráca a komunikácia. „Strany, ktoré sú v parlamente, musia komunikovať, lebo sú tam z vôle ľudí a preto musia spolupracovať. Nezáleží na tom, či už sme z ľavice, alebo pravice, alebo odkiaľkoľvek, musíme spolupracovať pre krajinu,“ myslí si neúspešný prezidentský kandidát rakúskych Slobodných. 

Migračná politika 

Rakúsko sa pred migračnou vlnou bráni, ako sa len dá, na hraniciach so Slovinskom sú ploty a rovnako je to aj v prípade hraníc s Talianskom, ale to nie je podľa Hofera riešenie. „Potrebujeme riešenia a najlepšie riešenie by bolo mať bezpečné zóny v severnej Afrike, kde by utečenci našli pomoc. Tam by sa ukázalo, či ide skutočne o utečencov, alebo nie a ak by išlo o utečencov, mali by mať možnosť prísť do Európy bezpečným spôsobom, lebo na mori zomiera mnoho ľudí,“ navrhol. 
 
Hofer prízvukoval najmä to, že je dôležité zistiť, či v prípade migrantov ide o skutočných utečencov, alebo iba ľudí, ktorí prahnú po hospodárskych výhodách západnej Európy. „Z 90 000 ľudí, ktorí vlani prišli do Rakúska, bolo niečo medzi 15- až 20-tisíc skutočných utečencov,“ vyhlásil. 
 
Ako dôvod príchodu migrantov do bohatších členských štátov EÚ, ako sú Nemecko, Švédsko či Rakúsko vidí Hofer práve ekonomické bohatstvo týchto krajín. „Prišli, lebo by chceli mať lepší život. Musíme týmto ľuďom platiť veľa peňazí. Ak prídete do Rakúska (ako migrant) dostanete 800 až 900 euro mesačne a to je, samozrejme, zaujímavé pre ľudí zo severnej Afriky a láka ich to, aby prišli do Rakúska či Nemecka,“ zdôvodnil Hofer. 
 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
reklama

Ďalšie články z rubriky

KOZ považuje správanie vlády za aroganciu moci. Prijímajú novely o nás bez nás, kritizuje Magdoško

13:33 KOZ považuje správanie vlády za aroganciu moci. Prijímajú novely o nás bez nás, kritizuje Magdoško

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR kritizuje prístup novej vlády k sociálnym partnerom. Ako uvi…