Smrť zradcom! Takto padla diktatúra Ceaušesca. Je to už 30 rokov, čo popravili neobmedzeného vládcu Rumunska

22. 12. 2019 12:35

Zatiaľ čo Československo prežívalo v decembri 1989 prvé Vianoce po páde komunistickej moci, v Rumunsku nastalo tvrdé zúčtovanie so starým režimom zvrhnutého prezidenta Nicolae Ceaušesca.

Smrť zradcom! Takto padla diktatúra Ceaušesca. Je to už 30 rokov, čo popravili neobmedzeného vládcu Rumunska
Foto: TASR
Popis: Na archívnej snímke z 26. januára 2001 Rumuni stoja pred krížom na údajnom hrobe zavraždeného rumunského komunistického vodcu Nicolae Ceausecua (Ceaušesca) v Bukurešti.
reklama

Dvadsaťpäť rokov panovania neobmedzeného vládcu, ktorý sa nechával titulovať ako "Karpatský génius" alebo "Dunaj myšlienok", sa zrútilo počas piatich decembrových dní, keď po vynesení rozsudku trestu smrti a vykonaní popravy bol aj so svojou ženou Elenou zastrelený pri múre v kasárňach v meste Targovište.

Ceaušescu sa dostal k moci ako 47-ročný

Od týchto udalostí uplynie v stredu 25. decembra 30 rokov. 

 Vo vojenskej budove, v ktorej počas revolúcie v roku 1989 súdili a popravili za genocídu bývalého komunistického vodcu Rumunska Nicolae Ceaušesca a jeho manželku Elenu, otvorili úrady múzeum. Zdroj: TASR/AP

"Rumunský komunistický režim Nicolae Ceaušesca mal svoje špecifické odtiene a miernymi nuansami sa vymykal zo šedivosti komunistických režimov moskovských satelitov najmä v 70. a na začiatku 80. rokov. Avšak, a to je rovnako dôležité, Ceaušescu 'pestoval' aj neskonalý kult svojej osobnosti," napísal v knihe Rivali a partneri studenej éry riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek.

Nicolae Ceaušescu sa dostal k moci v roku 1965, teda ako 47-ročný, keď bol zvolený za generálneho tajomníka Rumunskej robotníckej strany, ktorú však prakticky vzápätí premenoval na Komunistickú stranu Rumunska.

Po zmene ústavy v roku 1974 sa stal doživotným prezidentom, ktorý začal v tomto období rozdeľovať významné posty svojim najbližším príbuzným a osobným priateľom.

Na začiatku svojej vlády sa snažil o liberalizáciu

Tak napríklad jeho manželka Elena, druhý najvplyvnejší človek v štáte, bola aj šéfkou akadémie vied, hoci vychodila iba štyri triedy základnej školy a jedinú jednotku na vysvedčení mala z vyšívania.

Na začiatku svojej vlády sa snažil Ceaušescu o liberalizáciu a v mnohých oblastiach nastalo nevídané uvoľnenie. V rámci socialistického bloku tiež začal uplatňovať nezávislejšiu politiku.

Rumunsko ako člen Varšavskej zmluvy odmietalo prítomnosť sovietskych vojsk na svojom území a udržiavalo priateľské vzťahy so západnými krajinami.

V auguste 1966 nazval prestížny týždenník The Economist Nicolae Ceaušesca "de Gaullom východnej Európy". A v roku 1968 bol dokonca označovaný za "najobľúbenejšieho komunistu" Západu.

Nicolae Ceaušescu na titulnej stránke magazínu Time z roku 1966. Zdroj: TASR/AP

V auguste totiž odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na ktorej sa Rumunsko ako jediný členský štát tohto paktu nepodieľalo.

Krátke obdobie uvoľnenia sa začiatkom 70. rokov skončilo a Ceaušescov kult osobnosti začal nadobúdať obrovské rozmery.

Zatiaľ čo Rumuni zvádzali každodenný boj o kúsok chleba, diktátor si budoval rôzne megalomanské stavby, ako napríklad "Palác ľudu", ktorý dal postaviť v Bukurešti.

Po americkom Pentagóne ide údajne o druhú najväčšiu administratívnu budovu na svete.

 Ohlásil tzv. princíp rozumnej dostatočnosti

V roku 1981 bolo Rumunsko z hľadiska vlastného zásobovania obyvateľstva na tom tak zle, že muselo zaviesť prídelový systém. Ceaušescu ohlásil tzv. "princíp rozumnej dostatočnosti" a nariadil vykurovanie bytov len na 12 stupňov.

Situácia sa mu začala vymykať z rúk už v roku 1987, keď musel vojensky ostro zakročiť proti rebelujúcim študentom v meste Iaši (Jasy) a robotníkom v Brašove.

Avšak rozbuškou pádu Ceaušescovho režimu sa stali nepokoje, ktoré vypukli 16. decembra 1989 v Temešvári na protest proti plánovanému vysťahovaniu populárneho maďarského kalvínskeho kňaza Lászlóa Tökésa.

Proti obyvateľom zasiahli príslušníci obávanej tajnej polície Securitate a armády, ktorí sa však napokon pridali na stranu protestujúcich.

Tí dostali Temešvár 20. decembra pod svoju kontrolu a vlna protestov sa začala šíriť po celej krajine vrátane Bukurešti.

Diktátor vážnosť situácie podcenil

Ceaušescu si vážnosť situácie neuvedomoval, stále žil v sebaklame, že je "synom rumunského ľudu" a ľud ho miluje. Na 21. decembra zvolal do Bukurešti veľký míting.

"Jeho" ľud mu však vypovedal poslušnosť a nedovolil mu dokončiť prejav z balkóna ústredného výboru komunistickej strany. Naopak, vypískal ho a požadoval jeho odstúpenie. 

Šokovaný diktátor sa s tým nevedel zmieriť, odmietol politické riešenie a dal pokyn na brutálny vojenský zásah. Krvavé zrážky si podľa vojenskej prokuratúry vyžiadali 49 mŕtvych, 463 ranených a 698 zatknutých.

Celkový počet obetí revolučných udalostí z decembra 1989 bol viac ako 1100 mŕtvych a vyše 3300 ranených.

Popravili ho aj s manželkou pri kasárenskom múre

O deň neskôr, po ďalšej neúspešnej snahe prehovoriť k národu, sa pokúsil spolu s manželkou pred rozhnevaným davom utiecť vrtuľníkom.

Utiecť sa im podarilo len do približne 80 kilometrov vzdialeného mesta Targovište, kde ich postavili pred špeciálny vojenský súd.

Muž drží vlajku a obraz s podobizňou Nicolae Ceaušesca vedľa hrobu pri príležitosti 100. výročia narodenia rumunského komunistického diktátora v Bukurešti 26. januára 2018. Zdroj: TASR/AP

Ten po krátkom procese, ktorý trval necelú hodinu, obvinil Nicolae Ceaušesca a jeho manželku Elenu z genocídy, zneužívania štátnej moci, z rozvracania národného hospodárstva a z pokusu o útek. Verdikt znel - trest smrti zastrelením.

Obidvoch krátko po vynesení rozsudku 25. decembra 1989 pri kasárenskom múre v Targovišti popravili.

Seržant Dorin Carlan, jeden zo štyroch parašutistov, ktorí viedli diktátorský pár k múru, o týchto okamihoch povedal: "Bol som meter za Ceaušescom. Keď videl, že kráčame k múru, uvedomil si, že z tohto sa už nijako nedostane. Pamätám si z toho taký obraz - bolo to niečo ako smrť jeleňa. Vypadla mu aj slza, presnejšie niekoľko sĺz, a potom začal kričať: 'Smrť zradcom!' Moji kolegovia ho obrátili čelom k nám. Ale on stále kričal: 'Smrť zradcom! Nech žije slobodná a nezávislá Rumunská socialistická republika!'"

Takto padla diktatúra Nicolae Ceaušesca, ktorá bola posledným stalinistickým režimom v reformujúcom sa bývalom socialistickom bloku.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

18:25 Nariadi nám OSN prijať utečencov? Jasné fakty

Svetové médiá už informovali, že OSN rozhodla, že klimatických utečencov nebudú môcť vrátiť do krají…