Smiali sa mi, že sme prijali len dvanásť utečencov, povzdychol si český študent

    0
    Záchrana migrantov z Afriky v Stredozemnom mori. (Autor: TASR)

    Najväčšiemu náporu utečencov čelilo Grécko pred dvoma rokmi, v roku 2016. Vtedy do krajiny dorazilo 173-tisíc ľudí. Až vlani toto číslo kleslo, keďže EÚ sa dohodla s Tureckom, ktorému teraz Grécko môže nelegálnych migrantov vracať späť.

    Študent František Pethö sa v Aténach zapojil do služieb hneď troch miestnych neziskoviek a pomáhal v stredisku, ktoré nasýtilo štyristo ľudí denne. „Po dvoch týždňoch, keď som sa trochu porozhliadol, som si začal napríklad všímať, koľko ľudí tam žobre a spí na ulici, lebo nemajú inú možnosť,“ opisoval Pethö, podľa ktorého je bežné vidieť na uliciach žobrajúce deti a ženy.

    Pethö si vraj pri rozhovoroch s klientmi vypočul rôzne príbehy. „Nezabudnem na neplnoletého mladíka, ktorého na úteku z vlasti v Iráne zajali únoscovia, zavreli ho do pivnice a pustili ho až vo chvíli, keď za neho otec zaplatil výkupné,“ povedal v rozhovore pre Aktuálně.cz a dodal, že utekal preto, že chcel študovať, čo v jeho krajine nešlo. Keď sa však mladíkovi podarilo dostať do Grécka, nemal kde bývať.

    Aj napriek tomu, že sú v Grécku utečenci v bezpečí, panujú tam pre nich zlé podmienky a svojej rodine nemôžu zaistiť normálny spôsob života. „Zaistia jej vlastne len prežívanie,“ poznamenal študent.

    Študentka Lenka Zelená sa vydala na svoju stáž do Australian Red Cross, kde pozorovala miestnych sociálnych pracovníkov pri ich práci a takisto mala možnosť vypočuť si príbehy utečencov, ktorí pochádzali najčastejšie z Afriky, Iraku, Iránu, Sýrie, Ukrajiny alebo Srí Lanky. „Boli to ľudia, ktorí zo dňa na deň prišli o domov, alebo deti, ktoré do Austrálie doputovali bez rodičov,“ spresnila a dodala, že svoju pomoc ponúkla aj v komunitných záhradách, ktoré často využívajú ochotu dobrovoľníkov.

    „Komunitné záhrady sa otvárajú tam, kde je veľa žiadateľov či azylantov a je tam problém s kriminalitou,“ povedala s tým, že ľudia sa v týchto záhradách môžu stretávať a dobrovoľníci ich učia, čo sa v Austrálii pestuje či aké sa tam varia jedlá.

    Po vlastných skúsenostiach je pre oboch študentov veľmi znepokojujúci český prístup k utečencom. Česko ich doteraz prijalo len dvanásť. Povinné kvóty odmietala nielen predchádzajúca vláda, ale aj tá súčasná. „Keď som sa v Grécku niekomu z organizácie zmienil o tom, že Česká republika prijala dvanásť utečencov, smiali sa a nechápali to,“ povzdychol si Pethö a dodal, že hoci je Grécko ekonomicky nestabilné, stará sa o státisíce ľudí. „A naša síce malá, ale stabilná krajina s najnižšou nezamestnanosťou k tomu pristupuje takto,“ povedal sklamane Pethö.

    „Česi by mali mať správne informácie o tom, aká je skutočná situácia. Štatistiky existujú, ale nie je ich vidno,“ uzavrela Zelená s tým, že jej pripadá, že si všetci myslia, že v krajine zrazu budú státisíce utečencov, čo podľa nej nie je pravda a nie je to ani možné. Česku by vraj tiež odporučila, aby si z Austrálie vzalo príklad práve v oblasti rozvoja dobrovoľníctva.

    Celý text nájdete na webe Aktuálně.cz.

    autor: nab

    - Reklama -