Nuž, nikomu z nás sa asi naozaj nechce nechať sa zahltiť vyjadreniami politikov vrátane Viliama Čisláka. Žiaľ, zdravotníctvom, respektíve jeho zúfalým stavom, sme chtiac-nechtiac dlhodobo zahlcovaní úplne všetci. A Čislák proti tomu z pozície ministra urobil len veľmi málo.
Zriaďovanie protikorupčných liniek v nemocniciach je dozaista chvályhodným počinom. Treba si však uvedomiť, že korupcia medzi lekármi, akokoľvek je odsúdeniahodná, nie je to hlavné, čím naše zdravotníctvo trpí. Ani čo sa týka objemov čiernych peňazí, ani systémovo. Jedna šikovná teta Anka so synovcom na nejakom tom správnom mieste urobia takú „paseku“, akej sa nikdy nevyrovnajú ani tucty podplatných chirurgov. Jeden predražený nákup, či už ide o miliónové cétečko, alebo „iba“ o státisícovú nemocničnú stravu, znamená také peniaze, akým sa nevyrovnajú „dary“ pre ambulancie stoviek všeobecných lekárov.
A tie desiatky liekov, ktoré sa u nás vyrábajú aj distribuujú – ale vzápätí pre zisk vyvážajú, takže naši domáci pacienti sa k nim nedostanú, majú takú výpovednú hodnotu o stave nášho zdravotníctva, akú neprehluší ani stopäťdesiat ministerských tlačoviek a vyhlásení. Nehovoriac o tom, že ak pred rokom takto na našom trhu chýbali štyri dôležité lieky, dnes ich je štyridsať. Koľko ich bude týmto tempom o rok? Štyristo? Tento problém navyše nie je len otázkou systému, ktorý by bol zle nastavený ešte dávno predtým, ako sa Čislák posadil do funkcie. Je to čisto otázka benevolencie a nevšímavosti štátu, ktorý ak kontroluje, tak len zriedkavo, a ak trestá, tak len málo.
Celý komentár nájdete TU.
