V priebehu celého rozhovoru Schulz aj Juncker vyhlasujú, že majú veľmi priateľské vzájomné vzťahy. To dokladajú napríklad tým, že si každý deň ráno volajú. Juncker dokonca hovorí, že vzťahy medzi Európskou komisiou a Európskym parlamentom sú vďaka ich blízkemu vzťahu aktuálne na najlepšej úrovni za ostatných niekoľko rokov. Juncker sa okrem iného vyjadruje k plánu Martina Schulza a šéfa SPD Sigmara Gabriela na reformu EÚ, ktorá by fakticky urobila z Európskej komisie celoeurópsku vládu a ešte viac by odsunula do pozadia úlohu národných parlamentov.
Juncker v rozhovore tvrdí, že reforma má dobré úmysly, ale neprichádza v správnej chvíli. „Museli by sme zmeniť súčasné zmluvy a nálada na kontinente navyše nie je tomuto druhu reformy príliš naklonená,“ konštatuje Juncker a v nadväznosti na jeho vyjadrenia Schulz pripúšťa, že za súčasných okolností k ním navrhovanej reforme zrejme nedôjde. „Je mi jasné, že moje vízie sa neuskutočnia hneď zajtra. Nie som integračný fanatik. Zhodneme sa na tom, že Brusel nemôže regulovať všetko,“ argumentuje Schulz.
Zodpovednosť?
Juncker aj Schulz zhodne odmietajú, že by niesli zodpovednosť za brexit. „Prečo by som mal? Po 43 rokoch členstva sa skrátka neboli Briti schopní rozhodnúť, či chcú byť súčasťou EÚ úplne, alebo len čiastočne,“ tvrdí Juncker a Schulz obviňuje zo zodpovednosti za brexit predovšetkým britských konzervatívcov. „Oni si chceli vziať celý kontinent ako rukojemníkov. A čo sa týka mojich kritikov, keby na mňa neútočili ľudia, ako sú Le Penová či Wilders, tak by som zrejme robil niečo nedobre,“ prechádza Schulz do útoku.
Redakcia Spiegel však konštatuje, že kritika, konkrétne Junckera, neprichádzala len z radov „pravicových populistov“, ale na rezignáciu šéfa Európskej komisie vyzývali český a poľský minister zahraničia. Tí tvrdia, že Európska komisia je príliš dominantná. „Sedel som s poľským premiérom pri okrúhlom stole dlhé hodiny a o požiadavke na moju rezignáciu nepadlo ani slovo. A český premiér Bohuslav Sobotka ma naopak nabádal, aby som v svojej funkcii zotrval aj naďalej,“ tvrdí Juncker. K obhajobe svojho kolegu sa pridal aj Schulz, keď povedal, že mnohí robia z Junckera „obetného baránka“.
Robotnický pôvod
Základom priateľstva oboch vrcholných bruselských politikov je podľa ich názoru spoločný robotnícky pôvod a podobná história ich rodín. Zatiaľ čo otec Jeana-Clauda Junckera bol násilne odvedený do wehrmachtu a skončil ako vojnový zajatec v Sovietskom zväze, Schulzov strýko zomrel na konci druhej svetovej vojny pri odstraňovaní mín. To je podľa Schulza dôvod, prečo spolu s Junckerom kladú taký dôraz na jednotu európskeho kontinentu. Obaja zároveň priznávajú, že spolu často hovoria aj o súkromných záležitostiach.
V rámci spoločných rozhovorov vraj došla reč aj na správy, ktoré sa zaoberali údajne zhoršujúcim sa zdravotným stavom a prehnanou konzumáciou alkoholu Jeana-Clauda Junckera. „Mnohé z týchto správ sú súčasťou politickej kampane. O tom niet pochýb. Ale každý politik občas pôsobí unavene. Tomu sa nedá vyhnúť,“ háji svojho kolegu Schulz. Samotný Juncker len opakuje to, čo už spomínal na pôde Európskeho parlamentu. „Nie som unavený ani chorý,“ tvrdí Juncker a spoločne so Schulzom sa zhodujú na tom, že sú priatelia nielen v osobnom živote, ale aj v politike.
Celý rozhovor si môžete v angličtine prečítať TU.
