Po ďalších teroristických útokoch v Paríži z 13. novembra, ktoré po sebe zanechali desaťkrát viac mŕtvych ako pri útokoch na redakciu, sa ukazuje, že nenávisť islamských fanatikov sa neviaže len na slobodu slova. Podľa komentátora je to aj na celý spôsob života či hodnoty ako napríklad znášanlivosť.
Bez zľutovania
„Nikto netvrdí, že antisemitizmus či neláska k Západu nie sú rozšírenými a dokonca podporovanými citmi vo svete islamu. Sú. Ak však fanatikov a bláznov poručíme tajným službám, políciám a prokuratúram, otázkou je, ktorá z kultúr je asi príťažlivejšia, aby z nárazu jednej na druhú vyšla ako úspešnejšia,“ upozorňuje Schutz. No podľa neho netreba zabúdať ani na to, že pokiaľ ide o teror, treba hovoriť o fanatikoch, a nie zovšeobecňovať.
Na tom nič nemení ani vyhlásenie starostky Kolína nad Rýnom, kde sa imigranti zapojili do hromadného obťažovania a okrádania miestnych žien. Starostka totiž ženám odporučila akýsi kódex správania sa, aby sa vyhli podobným situáciám. „Rezonuje požiadavka buď prispôsobenia sa európskym normám, alebo vyhostenia. Migrant-nemigrant – bez zľutovania,“ pripomína Schutz.
Autority islamu si však pri Koráne protirečia a podhubie pre radikalizáciu je výzvou pre bezpečnostné zložky a integračnú politiku. No podľa Schutza netreba zabúdať ani na to, že napríklad vrahovia z Paríža boli v drvivej väčšie v podstate európskymi „starousadlíkmi“.
