Migračná kríza spôsobila, že krajiny V4 (Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko) nabrali nový, znepokojujúci smer. Do politiky krajín vyšehradského zoskupenia sa pustil prestížny magazín The Economist. A ostrou kritikou rozhodne nešetril.
Keď začali v minulom roku do Európy prúdiť státisíce utečencov, pražská konzultantka Martina Scheibová s nimi súcitila. Teraz si už taká istá nie je. Utečenci vraj vytvárajú kultúrny stret. Podobný strach prechováva aj mnoho ďalších Európanov. Napísal spravodajský server The Economist.
Xenofóbne strany dosahujú úspech
Na rozdiel od Nemcov alebo Švédov nie je stretnutie Scheibovej s vyšším počtom utečencov až také pravdepodobné. Napríklad česká verejnosť stojí pevne za názorom prezidenta Miloša Zemana proti prijímaniu žiadateľov o azyl. V tejto súvislosti označuje server Zemana za populistického prezidenta, ktorý označuje moslimských utečencov za „prakticky neintegrovateľných“.
Názorový obrat proti utečencom je citeľný v celej Európe. Xenofóbne strany vo Švédsku a Holandsku dosahujú rekordné čísla v prieskumoch verejnej mienky, a dokonca aj nemecká euroskeptická a ultrapravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa v rebríčkoch dostala na dvojciferné čísla. Podľa magazínu však bola práve reakcia strednej Európy mimoriadne silná. Krajiny V4 zomkli protiutečenecké nálady. Obvykle pritom ide o nesúrodú partiu, ktorá sa na niektorých záležitostiach zhodne – ako napríklad na nesúhlase s európskou klimatickou politikou – a v iných je rozpoltená, napríklad v prístupe k Rusku.
Orbán kričí najhlasnejšie
V týchto krajinách nejde ani tak o hlučné extrémistické skupiny, ako skôr o vlády, ktoré do sveta vytrubujú niektoré z nejextrémistickejších názorov. Využívajú pritom protiutečenecké nálady verejnosti, aby zaviedli neliberálne kroky aj na ďalších frontoch.
Najhlasnejším zo všetkých protiimigrantských hlasov bol a je hlas maďarského premiéra Viktora Orbána. Proti migrantom začal ostro vystupovať začiatkom roku 2015 po útokoch v redakcii parížskeho časopisu Charlie Hebdo, teda v čase, keď počty utečencov prichádzajúcich do Európy boli stále ešte relatívne nízke. Jeho vláda chce teraz zaviesť protiteroristické zákony, ktoré znepokojujú zástancov občianskych práv, hoci sú podrobnosti zákona zatiaľ nejasné.
Pre Vyšehrad predstavovalo zásadnú zmenu novembrové volebné víťazstvo poľskej nacionalistickej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Vodca strany Jaroslav Kaczynski je dlhé roky Orbánovým obdivovateľom. Námestník ministra zahraničia pre európske záležitosti Konrad Szymanski sa vyjadril, že Poľsko plánuje posilniť svoju spoluprácu s krajinami V4. Poľská vláda je proti akýmkoľvek ďalším európskym dohodám o prerozdelení utečencov medzi členskými štátmi.
Fico: Migračná politika EÚ je rituálna samovražda
Politici na Slovensku a v Čechách sú síce podľa Economistu trochu odlišní, čo však majú spoločné, je, že sa v oboch krajinách otázky utečencov chopili. V decembri minulého roka slovenský premiér Robert Fico, ktorý bude v marci bojovať o znovuzvolenie, začal právne kroky proti migračnej politike EÚ, ktorú označil za „rituálnu samovraždu“. Maďarsko ho krátko nato nasledovalo. Český premiér Bohuslav Sobotka je menej bombastický ako napríklad český prezident, ale aj on odmieta utečenecké kvóty. Takáto rétorika politikov má podľa Economistu u voličov mimoriadny úspech. Argumentujú, že vlani na jar podpora Fideszu vo voľbách prepadala, podpora ultrapravicovej strany Jobbik stúpla. Dnes by Fidesz opäť vyhral vo voľbách. Tiež podpora Ficovej strany Smer-sociálna demokracia v minulom roku stagnovala, ale od prepuknutia utečeneckej krízy stúpa. Základňa stúpencov PiS leží medzi nespokojnými staršími voličmi, ktorí sa imigrácie obzvlášť boja.
Novonájdená jednota medzi štyrmi krajinami teší populistických politikov. „Asi jediná dobrá vec na celej migračnej kríze je, že V4 našla spoločný hlas a stratégiu,“ povedal Márton Gyöngyösi z Jobbiku. A György Schöpflin, poslanec Európskeho parlamentu za Fidesz, vyhlásil, že Vyšehradská skupina „umožňuje týmto malým krajinám udrieť väčšou ako len samostatnou silou“.
Nič: Dnes je Vyšehrad skôr nadávka
Cieľom V4 bolo kedysi urýchlenie integrácie jej členov do EÚ. Príklon tejto skupiny k neoliberalizmu predstavuje pre Európu problém. Skupina od zavedenia nových pravidiel v roku 2014 síce nemá moc blokovať Európsku radu, ale môže spôsobovať problémy, zvlášť ak ovplyvní susedov, ako je Rumunsko alebo Bulharsko. Prieskumy medzitým ukazujú klesajúcu dôveru v EÚ vo všetkých štyroch krajinách. V skutočnosti sú štáty V4 závislé od financií EÚ. Napriek tomu sú ľudia v týchto krajinách z EÚ sklamaní. „Ľudia si myslia, že by sme mali mať rovnakú životnú úroveň ako Rakúšania alebo Briti,“ povedal Ferenc Gyurcsány, ktorý bol maďarským premiérom v rokoch 2004 až 2009.
Stúpajúci euroskepticizmus by sa ale podľa portálu mohol proti V4 obrátiť ako bumerang. Neformálne rozhovory o ďalšom niekoľkoročnom rozpočte EÚ sú už v plnom prúde a Nemecko už naznačilo, že zvýhodní krajiny, ktoré sa delia o ťarchu utečencov. A mnoho európskych činiteľov má so skupinou čím ďalej, tým menej trpezlivosti.
The Economist dokonca cituje šéfa slovenského think tanku Inštitútu pre stredoeurópsku politiku (CEPI) Milana Niča, ktorý sa vyjadril, že si spomína na dni, keď napríklad rakúski politici hovorili o vyšehradskej skupine s rešpektom. „Dnes je Vyšehrad skôr nadávka,“ dodal.
