Slovo právneho historika k Mníchovu: Zásadný medzník na ceste k vojne

1. 10. 2018 21:00

Právny historik Jan Kuklík sa pre server Literarky.cz vyjadril k medzinárodným súvislostiam Mníchova.

Slovo právneho historika k Mníchovu: Zásadný medzník na ceste k vojne
Foto: partakquery.sk
Popis: Československo - ilustračná grafika

„Udalosti vedúce k Mníchovu 1938 mali okrem vnútropolitického vývoja a vyhrotených národnostných vzťahov aj svoju významnú medzinárodne politickú súvislosť. Stredoeurópske udalosti dokonca dostali celoeurópsky rozmer a významne ovplyvnili aj následný vývoj smerujúci k druhej svetovej vojne,“ poznamenal Kuklík.

Následne uviedol, že po tom, ako došlo 13. marca 1938 k pripojeniu Rakúska k Nemeckej ríši, sa situácia Československa výrazne zhoršila. „Z britskej a francúzskej reakcie bolo zrejmé, že Západ si vojnu s Nemeckom nepraje, a pre politiku mierového riešenia sporu s hitlerovským Nemeckom sa vžilo označenie politika appeasementu. Hlavná medzinárodne politická opora Československa – Francúzsko – bola vážne oslabená vnútropolitickými spormi i negatívnym vzťahom verejnej mienky k vojne,“ podotkol Kuklík.

Ďalej sa vyjadril k tomu, ako proti československej zahraničnopolitickej koncepcii pôsobili aj ďalšie štáty, a k tomu, ako sa československá diplomacia márne pokúsila mobilizovať na odpor proti nemeckým požiadavkám svojich spojencov, Spoločnosť národov či európsku verejnú mienku.

Pridal aj komentár k ostrému protičeskoslovenskému prejavu Adolfa Hitlera v berlínskom Sportpalaste, ktorý vodca predniesol 26. septembra. „Konferencia štyroch mocností bola zvolaná do Mníchova na 29. septembra 1938. Zišli sa na nej vrcholní predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska. Mala definitívne ,vyriešiť‘ československý menšinový problém a podľa predstáv západných demokracií tiež zaistiť európsky mier. Československo ani nebolo na konferenciu pozvané a muselo počkať na jej výsledok. Výsledkom rokovania bola Mníchovská dohoda, pod ktorú Hitler, Mussolini, Chamberlain a Daladier pripojili svoje podpisy pred polnocou 29. septembra,“ pokračoval Kuklík.

„Československá vláda a prezident Beneš Mníchovskú dohodu prijali 30. septembra 1938, pretože sa domnievali, že Československo bez západných spojencov nemôže čeliť nemeckej presile, a to za situácie, keď ultimatívne požiadavky predložilo aj susedné Poľsko a so svojimi územnými nárokmi sa hlásilo Maďarsko. Najmä Beneš tiež nechcel z Československa urobiť zámienku na rozpútanie vojny, ktorej vinníkom by po Mníchove v očiach Západu bolo Československo. Nepočítal ani s alternatívou pomoci ZSSR bez pomoci zo strany Francúzska,“ dodal Kuklík so slovami, že samotným prijatím dohody sa medzinárodný rozmer čs. krízy nekončil.

Edvard Beneš

Edvard Beneš. Zdroj: TASR

Na záver sa potom Kuklík zmienil aj o rokovaní tzv. Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938. „Nemecko a Taliansko svojím rozhodnutím priznali Maďarsku rozsiahle územia južného Slovenska s rozlohou 10 390 kilometrov štvorcových s 850 000 obyvateľmi. S výnimkou Bratislavy a Nitry stratilo Slovensko všetky mestá na juhu a tiež východoslovenskú metropolu – Košice. Citeľne bola zasiahnutá aj Podkarpatská Rus, keď sa do maďarskej správy dostali významné centrá Užhorod a Mukačevo. Československo sa nielen vnútorne premenilo na režim druhej republiky, ale zásadne zmenilo aj svoje zahraničnopolitické smerovanie. Ani to však nezabránilo jeho likvidácii v marci 1939,“ uzavrel.

Pôvodný text nájdete na webe Literární noviny.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: vef
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Plňte príkazy! Pod stôl! VIDEO z EÚ spustilo lavínu: To Bruselu podporu nezdvihne

0:05 Plňte príkazy! Pod stôl! VIDEO z EÚ spustilo lavínu: To Bruselu podporu nezdvihne

Záznam rokovania z europarlamentu o vlajočkách, ktoré predseda zakázal, vzbudil ohlas. Predsedajúca …