Priestor na úspory existuje najmä v prevádzke Slovenského vodohospodárskeho podniku, píše sa v záverečnej revízii výdavkov na životné prostredie, ktorá je súčasťou projektu Hodnota za peniaze.
Problémy pri neefektívnom vynakladaní prostriedkov identifikovali vládni analytici vo viacerých oblastiach. Usporiť radia v oblasti odpadov a odpadových vôd, kvality ovzdušia či protipovodňovej ochrane, navrhujú konkrétne riešenia. “Revíziu by mala vláda SR spolu s rozpočtom verejnej správy schváliť do polovice októbra,” píše sa v materiáli.
Analytici považujú za problém, že pripojenie k verejnej kanalizácii sa netýka vyše tretiny obyvateľstva, hoci na to štát dáva peniaze. Menšie obce však nemožno financovať z prostriedkov EÚ, tie sú odkázané na každoročné čerpanie “malých súm z Environmentálneho fondu, z ktorých často nie sú schopné vybudovať kompletnú infraštruktúru”.
“Dotácie z fondu by mali byť preto primárne financované v záverečných fázach budovania vodohospodárskej infraštruktúry. Väčší dôraz na kontrolu likvidácie odpadových vôd môže prispieť k pripájaniu približne 240.000 obyvateľov, ktorí takú možnosť majú, ale zatiaľ ju z rôznych príčin nevyužili,” odporúča sa v materiáli.
Hoci Slovensko podľa analytikov dbá na výstavbu infraštruktúry triedenia a zhodnocovania odpadu, vyše tretina aj tak končí na skládke. Nepáči sa im to, hovoria o postupnom zvýšení poplatkov za skládkovanie a zavedení povinného množstvového zberu pre obce.
Štát by mal podľa analytikov podporovať efektívnejšie spaľovacie zariadenia v domácnostiach. Nerozumné využívanie tuhých palív najmä v tejto oblasti totiž môže za nadpriemerne znečistené ovzdušie. “Okrem toho treba dbať na rozšírenie environmentálnych daní a obmedzenie existujúcich výnimiek, to prispeje k motivácii využívať energiu efektívnejšie,” radia v správe.
Výnos zo zrušenia fakultatívnych oslobodení vo výške približne 62 miliónov eur možno podľa analytikov využiť na znižovanie lokálneho znečistenia, napríklad na výmenu kotlov pre domácnosti. Postupné zastavenie výroby elektriny z uhlia by malo mať tiež vplyv na kvalitu ovzdušia.
Množstvu škôd môže v budúcnosti zabrániť väčší dôraz na prioritizáciu projektov v oblasti protipovodňovej ochrany, čo sa teraz nie vždy deje, uvádza sa v materiáli. V súčasnosti sa “z rôznych príčin robia i projekty s nižšou a nízkou vážnosťou”.
“Prijímanie opatrení na odstránenie úzkych miest, ktoré bránia rýchlejšej implementácii opatrení z prvej priority, by oproti doterajšiemu trendu výstavby vedelo znížiť budúce škody až o 1,3 miliardy eur,” vysvetľuje sa v materiáli.
