Za prerozdelenie poslaneckých mandátov sa vyjadrilo 566 poslancov, 94 boli proti a 31 sa zdržalo hlasovania. Ich hlasovanie znamená aj to, že okrem zníženia počtu poslancov zo 751 na 705 sa dočasne zmrazí 46 zo 73 britských mandátov. Tie by mali byť neskôr pridelené krajinám, ktoré vstúpia do EÚ. Zvyšných 27 kresiel po britských poslancoch sa prerozdelí medzi 14 členských štátov EÚ, ktoré sú na základe súčasného rozdelenia mandátov v EP mierne znevýhodnené.
Pokiaľ k brexitu nedôjde, v platnosti zostane aktuálne rozdelenie mandátov.
O prerozdelení kresiel v EP budú rokovať aj premiéri a prezidenti členských krajín EÚ na summite v Bruseli v dňoch 28.-29. júna. Ich súhlas vstúpi do platnosti deň po zverejnení tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku EÚ.
Reakcie slovenských europoslancov na prerozdelenie kresiel v EP sa rôznia.
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) privítala, že už nebudú znevýhodňované menšie štáty EÚ. József Nagy (Most-Híd) upozornil, že dôležité bude nevoliť nezaradené a extrémistické politické strany. “Nie je podstatné, či má Slovensko 13 alebo 14 poslancov, ale hlavné je, aby tí zvolení vedeli spolupracovať s ostatnými a získavať podporu pre naše veci. K tomu je dobré byť členom niektorej veľkej politickej frakcie,” skonštatoval.
Branislav Škripek (OĽaNO) verí, že vďaka jednému mandátu navyše “slovenský hlas bude v EP počuť hlasnejšie”. Ivan Štefanec (KDH) upozornil, že europoslancom sa podarilo odmietnuť nadnárodnú kandidátku, “ktorá by do volebných systémov preniesla len chaos a nestabilitu”.
Richard Sulík (SaS) priznal, že hlasoval proti predloženému návrhu. “Nesúhlasím s prerozdeľovaním časti britských mandátov medzi ostatné členské štáty. Počet europoslancov by mal po brexite klesnúť o všetkých 73 britských mandátov,” zdôraznil. Rovnako zareagovala aj Jana Žitňanská (NOVA), podľa ktorej prerozdelením voľných kresiel v EP sa iba zbytočne zvyšujú výdavky.
