Slovensko môže mať ženu-prezidentku, ale aj tak je podľa výskumu 100 rokov za opicami

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: Zbyněk Pecák)
    Postavenie ženy v spoločnosti
     
    Takmer tri štvrtiny obyvateľov Slovenska (73 %) súhlasia s tvrdením, že zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien aj tak chce mať svoju domácnosť a deti. Výskum sa na otázky postavenia ženy v spoločnosti pozrel v medzinárodnom kontexte v porovnaní s ôsmimi krajinami, ktoré sa politicky a kultúrne zaraďujú medzi stredoeurópske štáty: okrem Slovenska Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko, Slovinsko a Chorvátsko.
     
    Tradičné rozdelenie rodových rolí
     
    „Tvrdenie, že muž má zarábať peniaze a žena sa má starať o domácnosť a rodinu je klasickým príkladom tradičného rodového stereotypu. Spomedzi vybraných ôsmich krajín strednej Európy je Slovensko jedinou krajinou, kde má výrok nadpolovičnú podporu (51 %). Platí tak, že príklon k tradičnému rodovému stereotypu je najvýraznejší práve u Slovákov a Sloveniek, pričom je silnejší u mužov (58 % ) než u žien (48 % ).
     
    Tesne nás nasleduje Česká republika (47 %), potom Poľsko (40 %), Rakúsko (30 %), Chorvátsko (26 %), Slovinsko (20 %) a Švajčiarsko (17 %) a nakoniec Nemecko s výrazne najnižším príklonom k rodovým stereotypom, a to celospoločensky (14 %),“ vysvetľuje Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV, autorka výskumu.
     
    Rodový stereotyp
     
    Ďalším príkladom rodového stereotypu je názor, že zamestnanie je dobrá vec, ale väčšina žien v skutočnosti chce mať svoju domácnosť a deti, čo môže tiež znamenať, že v prípade voľby medzi zamestnaním a domácnosťou s deťmi by ženy dali prednosť „gazdinke“. Toto tradičné zobrazenie má na Slovensku veľmi silnú podporu – takmer tri štvrtiny obyvateľov Slovenska (73 %) s týmto názorom súhlasia. Rovnaký postoj spoločnosti prevláda aj v Česku, kde s daným tvrdením súhlasí obdobne vysoké percento (70 %). O niečo nižšia podpora výroku je v Poľsku (61 %), za ktorým nasleduje Chorvátsko (54 %) a Slovinsko (53 %). Vo Švajčiarsku (38 %), Rakúsku (37 %) , v Nemecku je to len 28 %.
     
    „S rodovými rolami úzko súvisí aj prípadná zastupiteľnosť rolí v starostlivosti o deti a domácnosť, kde z výskumov zameraných na deľbu rodových rolí vieme, že muži túto zastupiteľnosť uznávajú,“ hovorí A. Matejková. Pri porovnaní ôsmich krajín strednej Európy v odpovedi na otázku, či je pre úspešné manželstvo a partnerstvo dôležité delenie domácich prác, patrí Slovensku druhá priečka. Až 45 % obyvateľov Slovenska považuje delenie domácich prác za veľmi dôležité, pričom tento názor zastáva 40 % mužov a 48 % žien. Pri porovnaní krajín je za druhým Slovenskom Česká republika (38 %), Švajčiarsko (35 %), Slovinsko (34 %), Rakúsko (29 %), Nemecko (29 %) a nakoniec Chorvátsko (28 %). Prvá priečka patrí Poľsku s 50 %.
     
    Trend pretrvávajúci od čias socializmu
     
    Podľa výsledkov výskumu percento žien pracujúcich na plný úväzok je v slovenskej spoločnosti dlhodobo na vysokej úrovni a v súčasnosti je počet žien, ktoré vykonávajú platenú prácu a zároveň sú matkami jedného a viac detí viac ako tri štvrtiny, presnejšie 78 %. Ide o trend pretrvávajúci od čias socializmu.
     
    Pri otázkach skĺbenia pracovného a rodinného života však Slovensko stráca vedúcu pozíciu tzv. tradičnej krajiny. S tvrdením, že deti trpia, ak je ich matka zamestnaná na plný úväzok, súhlasí 37 % obyvateľov Slovenska, presnejšie 40 % mužov a 35 % žien. V porovnaní ôsmich krajín je tak Slovensko na piatom mieste, názorovo blízko s obyvateľmi Chorvátska (38 %) či Švajčiarska (38 %).
     
    Pracovno-rodinný konflikt
     
    Ďalším tvrdením skúmajúcim nazeranie na tzv. pracovno-rodinný konflikt žien je tvrdenie, že vo všeobecnosti rodinný život trpí, ak matka pracuje na plný úväzok, kde svoj súhlas vyjadruje 40 % obyvateľov Slovenska, čo v medzinárodnom porovnaní predstavuje druhú najnižšiu mieru súhlasu. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami však nie sú vysoké a môžeme povedať, že veľmi podobný postoj ako na Slovensku majú tiež obyvatelia Českej republiky (41 %) či Chorvátska (39 %). Naopak, najviac sa s týmto tvrdením stotožňujú obyvatelia Rakúska, kde je počet súhlasiacich 60 %.
     
     
     
    - Reklama -