Slovenskí politici ukazujú prstom na Nemcov, ako by únos bola ich chyba. Hrozí, že toto zaťaží naše vzájomné vzťahy, hovorí odborník na zahraničnú politiku Vladimír Bilčík

11.8.2018 0:01

ROZHOVOR Situácia okolo únosu vietnamského podnikateľa z Nemecka do ázijskej krajiny a prípadná účasť Slovenska na tomto čine vyvolala viaceré negatívne ohlasy. Či už zo strany slovenských politikov, verejnosti, alebo Nemcov. Čo však únos môže spôsobiť v slovensko-nemeckých vzťahoch? „Dôveru partnerov si viete získať na základe dlhodobého správania, no zároveň o ňu viete prísť aj behom pár dní či týždňov, alebo mesiacov, ak podstatným spôsobom svoje správanie spochybníte," hovorí odborník na zahraničnú politiku a člen novovzniknutej strany Spolu Vladimír Bilčík.

Slovenskí politici ukazujú prstom na Nemcov, ako by únos bola ich chyba. Hrozí, že toto zaťaží naše vzájomné vzťahy, hovorí odborník na zahraničnú politiku Vladimír Bilčík
Foto: OS
Popis: Vladimír Bilčík

V poslednom období živí slovenskú verejnosť a politikov kauza únosu vietnamského podnikateľa. Ako vy celú záležitosť vnímate?
Vnímam ju ako jeden veľmi veľký „prúser“. Je to otázka, ktorú nemecká kancelárka Merkelová otvorila v máji na prvom stretnutí s novým premiérom Petrom Pellegrinim. Slovensko vtedy dalo prísľub z najvyššej politickej úrovne, že objasníme veci, ktoré súvisia so zapletením Slovenska do únosu. Mám však pocit, že až keď o kauze napísal Denník N v júli, spustili sa zrazu podstatné reakcie zo strany štátu. Ak sa niečo teda dialo, odkedy sme vedeli o únose vietnamského podnikateľa, tak to bola pasivita štátu, prípadne aj niečo horšie.

Vnímam ju ako ďalšie potvrdenie skutočnosti, že Slováci nedôverujú bezpečnostným zložkám a systému spravodlivosti v krajine. Má to svoje reálne dôvody, keďže tieto zložky v podstatných prípadoch buď nekonajú, alebo zlyhávajú.  

Aj teraz to vyzerá tak, že máme obrovský problém čokoľvek vyšetriť bez toho, aby na nás niekto zvonku tlačil. A to najmä pokiaľ existujú zlyhania, ktoré súvisia aj s najvyššími zložkami štátu. Toto považujem za širší symptóm problému, ktorý trápi Slovensko teda problému, ako tu nefungujú bezpečnosť a spravodlivosť.

Zároveň to vnímam ako problém vo vzťahu k našim európskym partnerom. Nemecko je náš strategický partner, zohráva kľúčovú úlohu v Únii, je to krajina, kam smeruje najväčší objem našich exportov. Je to štát, s ktorým naozaj máme veľmi  úzky vzťah. Teraz mám pocit, že môžeme stratiť nielen kus dôvery zo strany Nemecka, ale rovnako Nemci môžu stratiť trpezlivosť s nami. Je zrejmé že loptička je na našej strane. Vyplýva to nielen zo stretnutia Merkelovej a Pellegriniho, ale aj s nedávnym odkazom nemeckého veľvyslanca Joachima Bleickera, ktorý sa stretol so súčasnou ministerkou vnútra Sakovou. Nemci nás berú za slovo, že všetky nezrovnalosti a otázky vysvetlíme. Sú zatiaľ trpezliví v komunikácii.

Samozrejme, aj oni majú problém  dôležitého občana cudzej krajiny uniesli z ich územia. Treba však povedať, že v Nemecku je o tejto kauze veľká diskusia. Odkedy sa únos udial, v Nemecku prebieha séria vyšetrovaní, pričom sa už v súvislosti s kauzou dostali pred súd konkrétni ľudia.
Na Slovensku, ktoré, zdá sa, bolo podstatnou súčasťou únosu, zatiaľ iniciatívne neprebehlo žiadne vyšetrovanie a ani presne nevieme, čo sa udialo. Nebyť nemeckého tlaku, tak okolo celej kauzy je zrejme ďalej ticho. To ma podstatným spôsobom vyrušuje. Slovensko má možno poslednú šancu naozaj vyložiť karty na stôl a vyšetriť, čo presne sa udialo. Nielen v záujme zachovania dobrých slovensko-nemeckých vzťahov, ale najmä v záujme nastolenia základnej dôvery vo vzťahu k orgánom, ktoré by mali zodpovedať za bezpečnosť a spravodlivosť na Slovensku. Pokiaľ štát prestáva plniť tieto úlohy, má veľký problém.

Ako záležitosť vnímajú Nemci?  Tak, ako ste to práve načrtli?
Neviem, ako to vnímajú konkrétni Nemci, ale z tých vyhlásení, ktoré som počul, mi je jasné, že nemeckí predstavitelia čakajú odpovede. Ak ich niekto čaká a vy sľúbite, že prídu, pričom váš partner zdôrazní, že vaše slová berie vážne, tak dnešné nemecké očakávania sú už viac ako naliehavé.

Medzinárodné vzťahy a partnerstvá sú v mnohom založené na dôvere. Európska únia má síce spoločné právo, ktoré však stojí a padá na dôvere medzi štátmi a inštitúciami týchto štátov. Pokiaľ sa táto dôvera oslabí, tak máme ako politické spoločenstvo problém. Čiže je v našom záujme vyšetriť celú záležitosť nielen vo vzťahu k samotnému únosu a k vedomým alebo nevedomým zlyhaniam štátnych orgánov, ale aj vo vzťahu k našim európskym partnerom.  

Čo mi prekáža na komunikácii slovenských politických predstaviteľov, je tendencia ukazovať  prstom na Nemecko, že oni sa nepýtali. A to najmä pri otázkach, o tom, čo sa stalo, ktoré sa v posledných dňoch zintenzívňujú. Ako keby to bola nemecká chyba, že my máme nejaký problém, ktorý sa pritom niektorí ľudia u nás doteraz snažili ututlať. Toto vnímam ako veľký problém – ukazovanie prstom na nášho strategického partnera, kľúčového obchodného partnera v Európskej únii, strategického politického partnera v našom regióne. Zdá sa mi to nielen ako podkopávanie základnej dôvery, ale aj dlhodobej otázky, kto sú naši spojenci a partneri, keď sa táto vláda opakovane spoliehala na vyhlásenia z Vietnamu, že unesený pán Than na Slovensku nebol.

Pripomeniem, že ide o krajinu, kde vládne jedna, komunistická strana. Sami sme s tým mali vlastnú skúsenosť. Vietnam je totalitný politický režim, veľmi silne hierarchický, pričom dodnes tam platí trest smrti. Bezpečnostné zložky tam fungujú pod úplne inými tlakmi než v európskej demokracii. Tam jeden človek rozhodne, ako sa veci majú, a všetci sa tomu podriadia.

My žijeme v demokracii. Očakávam, že rovnako ako demokracia dočasne zverí ľuďom moc, je dôležité, aby v demokracii vládla adekvátna zodpovednosť a transparentnosť, ktorá s touto mocou súvisí. Súčasná vláda doteraz brala viac za slovo vyhlásenia z Vietnamu a ukazovala prstom na Nemecko. To sa mi zdá naozaj cez čiaru nielen z pohľadu samotného únosu, ale aj dôsledkov, ktoré takýto postoj môže mať na širšie postavenie Slovenska v európskej politike.

Ako toto všetko môže  narušiť vzťah medzi Slovenskom a Nemeckom?
Pokiaľ neposkytneme podstatné, presvedčivé a dôveryhodné odpovede, tak  hrozí, že kauza bude predmetom všetkých dôležitých bilaterálnych a možno aj multilaterálnych rokovaní, ktorých súčasťou budú Slovensko a Nemecko. Jednoducho, toto je otázka, ktorá vstúpila do vzájomných vzťahov a pokiaľ si nevyčistíme stôl, tak odtiaľ nezmizne. Vzťahy budú minimálne týmto únosom zaťažené, čo znamená, že môžu naštrbiť vzájomnú dôveru i budúcu komunikáciu. Poviem príklad. Spolu s Nemeckom stojíme dnes pred podpisom akčného plánu, ktorý má naplniť takzvaný štruktúrovaný dialóg medzi Slovensko a Nemeckom, na ktorom sa obe krajiny dohodli v roku 2017.

Akčný plán sa má týkať užšej spolupráce našich a nemeckých rezortov vrátane ministerstiev vnútra na oboch stranách. Zatiaľ však finalizácia akčného plánu stojí a netušíme, kedy a kto ho podpíše, pričom sám som mal dávnejšie signály z nemeckej a slovenskej strany, že akčný plán podpíšu zástupcovia oboch krajín už toto leto.

Čiže ak chceme so Nemeckou spolkovou republikou užšie spolupracovať, musíme si vzájomne dôverovať. Je v záujme Slovenska, aby sa únos vyšetril  primárne pre nastolenie základnej spravodlivosti a vrátane toho, že ak niekto zneužil verejnú funkciu, tak by za to mal niesť zodpovednosť  ale aj pre základné postavenie Slovenska v európskej politike. Dôveru partnerov si viete získať na základe dlhodobého správania, no zároveň o ňu viete prísť aj behom pár dní či týždňov, alebo mesiacov, ak podstatným spôsobom svoje správanie spochybníte. My sa môžeme vzájomne uisťovať a diplomaticky tvrdiť, že sa  nič nedeje, ale to, že únos je už predmetom kľúčových bilaterálnych vzťahov s Nemeckom znamená, že ten problém tu máme a pokiaľ ho nevyriešime, tak sa neposunieme v iných témach.

To bolo Nemecko – je možné, že nám kauza spôsobí problémy aj v iných krajinách EÚ?
Väzba s Nemeckom je pre nás v EÚ veľmi podstatná, a pokiaľ budú mať Nemci s našou krajinou problém, tak to môže mať presah aj na vzťahy s ďalšími partnermi. Zatiaľ však nie sme na vedľajšej koľaji, ale  Nemci opakovane žiadajú vysvetlenia. Pokiaľ tieto neprídu, tak môžu mať v Nemecku pochybnosti o základnom fungovaní, základnej kvalite našich inštitúcii.

Takáto situácia už ovplyvní ambície Slovenska hrať rovnocennú partnerskú úlohu v európskej politike spolu s ostatnými. Síce sme v Schengene alebo v eurozóne, ale aby ste mali vplyvný hlas v týchto zoskupeniach, tak potrebujeme mať dôveru partnerov. Ak ju stratíme alebo začneme strácať pri takej kľúčovej krajine, ako je Nemecko, tak, pochopiteľne, to má presah aj na vzťahy s ďalšími európskymi partnermi. O tom nemusíme diskutovať. Ak to riziko existuje, treba problém riešiť. A najhoršie riešenie, ktoré sa ponúka, je pokračovať v ukazovaní prstom na Nemecko, ako to robia niektorí ústavní činitelia.

Aká je situácia medzi Vietnamom a samotným Nemeckom po únose?
Podstatne sa zmenila. Ich vzťahy sú v súčasnosti chladné aj v bilaterálnej aj multilaterálnej rovine. Spomenul by som jednu vec, ktorá môže byť testom vzťahov medzi Slovenskom a Nemeckom. Dnes je na spadnutie podpísanie obchodnej dohody medzi EÚ a Vietnamom. Ak by nebolo tejto kauzy a podozrení, že tajná služba cudzieho štátu  Vietnamu  bezprecedentným spôsobom uniesla svojho občana krajiny z územia Nemecka, tak dohodu už asi podpíšeme. Dnes ide skôr o politickú než technickú otázku, či dohodu podpíšeme.

Súbežne prebieha diskusia, ako vzťahy Nemecka a Vietnamu aspoň čiastočne zlepšiť, pričom obe krajiny sa rozprávajú o tom, či by sa pán Than, ktorého uniesli, nemal vrátiť do Nemecka. Berlín dnes požaduje návrat vietnamského podnikateľa, ktorému udelil politický azyl. Myslím si, že jeho návrat by vniesol aj mnohé odpovede na to, ako únos vlastne prebiehal. Ak by sa vietnamský podnikateľ vrátil, sám by najlepšie vedel zodpovedať množstvo otáznikov, ktoré visia vo vzduchu – a teda, kto a akou cestou ho uniesol. Samozrejme, za predpokladu, že nebol omámený tak, že nič nevnímal. Podľa mňa by Slovensko malo byť v prvej línii štátov, ktoré sa pripoja k Nemecku a budú žiadať od Vietnamu záruku, že Hanoj vydá pána Thana späť do Európy. Možno práve potom sa zjednoduší aj diskusia o podpise vzájomnej obchodnej dohody medzi EÚ a Vietnamom.

Obchod je dôležitý v medzinárodných vzťahoch. Myslím si však, že pokiaľ EÚ chce mať silu aj vo vzťahoch k ázijským partnerom, ako je Čína alebo Vietnam, tak by sme mali ukázať na základe akých pravidiel sme ochotní s nimi obchodovať. To je veľmi dôležité. Jednoducho, nie je to len reč peňazí, ale musí to byť postavené na jasných hodnotách, ku ktorým sa v EÚ dlhodobo hlásime. Myslím si, že ak by sa Slovensko veľmi jasne postavilo k nemeckej požiadavke, teda že o podpise obchodnej zmluvy budeme debatovať až vtedy, keď sa vietnamský podnikateľ vráti do Nemeckej spolkovej republiky, tak by to bol správny postoj. Od nášho rezortu diplomacie a súčasnej vlády to očakávam ako úplne prirodzenú vec. Napokon je to niečo, čo by sme mohli vnímať dôsledne ako súčasť snahy, ktorú vláda konečne hlási smerom k vyšetreniu únosu. 

Nemecko po únose prijalo viaceré opatrenia týkajúce sa vietnamských veľvyslancov v Nemecku a naopak, my sme sa o postupe rezortu diplomacie dozvedeli iba tento týždeň. Ako túto skutočnosť vnímate? Čo by mal Lajčák ešte spraviť?
Slovensko tam nemalo veľvyslanca, ale chargé d'affaires, teda diplomatického zástupcu najnižšej hodnosti. Myslím si, že treba vyložiť všetky karty na stôl, čo sa týka bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Vietnamom za posledné roky. Keď si len prebehneme intenzitu návštev medzi týmito dvomi krajinami, tak sa pýtam, aký účel návštevy plnili, čo sa snažili získať. Boli tu viaceré delegácie z Vietnamu, viacerí naši ústavní činitelia boli vo Vietname, vrátanie premiéra. Tie vzťahy naozaj vyzerali srdečné, vrelé.

Je tu aj známa epizóda, ktorú zverejnil prezident Kiska, ako na neho bývalý premiér tlačil v snahe vymenovať pána Quanga Le Hong za nášho veľvyslanca vo Vietname. Ako sme sa dočítali, pán Quang mohol zohrať kľúčovú osobu v únose vietnamského podnikateľa a mohol by priniesť odpovede, kto v tom má prsty. Je tu skrátka veľa otáznikov okolo vzťahov medzi Slovenskom a Vietnamom, vzájomných návštev, ktoré vrhajú zvláštne svetlo na našu krajinu a politiky, akú sme doteraz robili voči Vietnamu vrátane toho, prečo sme doteraz túto kauzu nevyšetrovali.
Čiže aj tu treba povedať na rovinu, o čom tie vzťahy boli.

Mimochodom, pán Quang Le Hong už momentálne nie je v našich diplomatických službách, ale donedávna tam bol. Viedol ako chargé d'affaires našu misiu v Hanoji a rezort zahraničných vecí ho len prednedávnom stiahol a rozviazal s ním pracovný pomer. Je žiaduce zo strany ministerstva zahraničných vecí vysvetliť čo najviac, aké problémy a podozrenia tam vlastne boli. Je naozaj najvyšší čas, aby všetci tí, ktorí sú v tomto probléme zainteresovaní, o našich vzťahoch a záujmoch povedali čo najviac, pretože si potrebujeme vyčistiť stôl doma a v našich vzťahoch v EÚ. Zakrývanie zvláštnych praktík vo vzťahu k Vietnamu, čo je pravdupovediac nepodstatný ekonomický aj politický partner, podstatným spôsobom už teraz komplikuje naše fungovanie v našom životnom európskom geopolitickom priestore.

Robert Kaliňák sa neustále oháňa argumentmi, že Nemci nemali pána Thanha evidovaného v centrálnom registri hľadaných osôb, no pravda bola taká, že tam bol. Mohli sme si ich pohnevať aj týmto vyjadrením a hádzaním viny na ich stranu?
Ja presne neviem, čo bolo alebo nebolo v systéme. Minimálne však, čo som čítal z vyjadrení nemeckých vyšetrovateľov aj iných strán, tak spustili pátranie takmer hneď po únose. Ale ja nie som vyšetrovateľ, neviem sa k tomu vyjadriť. Zopakujem len svoje pocity, že naši politici vinu hádzali všade možne a najmä na nášho strategického partnera.

Áno, v Nemecku sa stala chyba, že Vietnam uniesol takého človeka z Berlína, ale Nemci vedia, že majú problém a riešili ho, odkedy sa stal. My sme ho neriešili. Celá situácia okolo špeciálu, ktorý sme požičali, a rýchlej návštevy vietnamského ministra vnútra To Lama, je zvláštna. Aj čo sa týka počtu ľudí, ktorí oficiálne prišli, pričom odchádzal iní počet. Ak sme požičali našu vládnu letku za naše peniaze Vietnamu, zaslúžime si vedieť, na čo sme sa všetci z našich peňazí zložili. Nech kompetentní dôsledne preveria napríklad výroky pána poslanca Kaliňáka, na to tu máme vyšetrovateľov. Samozrejme, je na mieste otázka, či bude vyšetrovanie nezávislé, na základe toho, čo vieme o vyšetrovaní za tejto garnitúry.

O to dôležitejší je aj tlak zo strany Nemecka na vyšetrenie kauzy. Nemci sa neuspokoja iba so sľubmi. Už neplatí to, že nič sa nestalo, pretože nás o tom ubezpečila vietnamská strana. Tento príbeh je dávno prekonaný a Slovensko potrebuje zverejniť čo najviac faktov a podložených zistení, ktoré ukážu pravdu. Pravdou môže byť napríklad to, že slovenská letka bola naozaj zneužitá alebo to, že tu boli ľudia, ktorých sme si platili z našich daní  politikov a verejných funkcionárov, ktorí sa zapojili do zločineckej akcie. Pri vyšetrovaní pôjde aj o charakter tejto krajiny, aj o naše meno v zahraničí.

Čo hovoríte na testovanie Roberta Kaliňáka detektorom lži?
Detektor lži absolútne nebudem komentovať. Pre mňa to nie je prípustný nástroj pri vyšetrovaní. Ak sa ideme rozprávať o tom, že kauzu máme vyšetriť a dokonca to hovorí aj samotný pán Kaliňák, a prvé čo urobí, je, že ide na detektor lži, nemá zmysel to komentovať. Je to opäť odvádzanie pozornosti od podstaty, podobne ako ukazovaním prstom na Nemcov.

Myslíte si,  že koalícia túto kauzu ustojí alebo že naopak budú predčasné voľby?
Nemám zázračnú čarovnú guľu, ale myslím si, že veľa bude závisieť od toho, ako vážne koalícia uchopí vyšetrovanie. To, čo počúvam zo strany predstaviteľov Mosta, je, že celú záležitosť berú veľmi vážne. A pokiaľ nebudú prichádzať odpovede, vyšetrovanie bude prebiehať iba naoko a podstatní hráči koalície budú odpútavať pozornosť od samotného vyšetrovania, môže napätie v koalícii narastať. Momentálne to však nevidím na to, že by tu zajtra padala vláda. Rozbieha sa časový priestor na reálne vyšetrenie.

To, či budú predčasné voľby, alebo nie, a teda koalícia kauzu ustojí, je otázka, ktorá bude skôr otázkou dňa na jeseň. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár povedal, že vyšetrovanie bude trvať nejaké týždne. Teraz máme august, čiže v septembri alebo októbri by malo byť jasnejšie, či ide o kauzu, ktorá by mohla položiť vládu a viesť k predčasným voľbám, alebo nie.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kult osobnosti? Lunter a spolumajiteľ agentúry Komplot sa hája a útočia na Transparency International: Ich blogy by sa nestratili ani v konšpiračných médiách

16:00 Kult osobnosti? Lunter a spolumajiteľ agentúry Komplot sa hája a útočia na Transparency International: Ich blogy by sa nestratili ani v konšpiračných médiách

V polovici minulého týždňa vyšla správa mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko…