Slovenskí politici o stretnutí Trumpa s Putinom: Poplach neokonzervatívneho komsomolu. Mediálna bublina, hlavný prúd má dvoch zloduchov

    0
    Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin si podávajú ruky počas tlačovej konferencie po rokovaní vo fínskej metropole Helsinki (Autor: TASR)
    Poslanci, ktorých Parlamentné Listy oslovili, sa zväčša zhodujú, že stretnutie prezidentov USA a Ruska síce možno bolo novým začiatkom vo vzťahoch medzi týmito mocnosťami, ale na druhej strane tvrdia, že si treba počkať na reálne výsledky vyše dvojhodinového rozhovoru za zatvorenými dverami. 
     
    Až nasledujúce reálne kroky USA a Ruska podľa niektorých politikov naznačia, čo si Trump s Putinom povedali počas stretnutia v Helsinkách. 
     
    V súvislosti so stretnutím Trumpa s Putinom poslanec NR SR Dušan Jarjabek (Smer-SD) povedal, že svet je prirodzene bipolárne rozdelený z ekonomického hľadiska, ale podľa neho ide o to, ako ďaleko toto rozdelenie ešte zájde. 
     
    „Som veľmi rád, že takéto stretnutia vôbec existujú. Kým sa ľudia spolu rozprávajú, je dobre. Keď sa spolu prestanú rozprávať, je zle, začnú rinčať zbrane. Preto si myslím, že toto stretnutie bolo určite užitočné, ale tak isto sa štátnici jednoznačne rozprávali o veciach, o ktorých nevieme. Dozvieme sa o tom možno o pol roka. Uvidíme, ako to bude ďalej so sankciami, ako to bude s novými americkými daňami uvalenými na Európu a na celú svetovú ekonomiku,“ povedal Jarjabek pre PL.sk. 
     
     
    K summitu Trump – Putin sa vyjadril na sociálnej sieti aj bývalý minister vnútra Vladimír Palko. „Trump urobil pokus ukončiť tú americkú politiku voči Rusku, ktorá po následných (a dosť škaredých) krokoch Ruska, ktoré sa mohli a mali predvídať, zaviedla celý Západ do novej studenej vojny s Ruskom,“ píše Palko. 
     
    Exminister dodáva, že Trump podľa neho urobil na stretnutí s Putinom v Helsinkách aj na summite NATO v Bruseli nemálo chýb. „Všetci tí (médiá, Demokratická strana, protitrumpovská opozícia v Republikánskej strane, ´deep state´), ktorí podporovali neúspešnú politiku Trumpových predchodcov (Irak, Ukrajina, Líbya, Sýria), teraz robia Trumpovi peklo. Ale možno bude Trumpov pokus napriek jeho chybám úspešný,“ myslí si Vladimír Palko. 
     
    Trochu odlišný názor má na stretnutie svetových lídrov poslanec Ľubomír Galko (SaS), ktorý ho nepovažuje za počiatok nových bilaterálnych vzťahov medzi Ruskom a USA. Súhlasí však s tým, že si treba počkať na to, aké budú skutočné výsledky rokovania medzi Putinom a Trumpom. 
     
    „Nemyslím si, že je to začiatok nového nastavenia vzťahov, pretože medzi záujmami USA a Ruska, ako aj medzi ich politickými systémami existujú väčšie či menšie odlišnosti. Vzhľadom na ťažko predvídateľnú politiku prezidenta Trumpa a uzavretosť Putina si treba počkať na reálne výsledky. Napríklad v Sýrii, ale aj na Ukrajine,“ odpovedal Galko. 
     
     
    Podľa poslanca Jaroslava Pašku (SNS) si Trump takýmto spôsobom buduje osobné vzťahy s lídrami významných krajín, aby sa nemusel spoliehať len na svojich poradcov. Ako príklad národniar uviedol stretnutia šéfa Bieleho domu s nemeckou kancelárkou Merkelovou, britskou premiérkou Mayovou či nedávnu návštevu Číny, kde sa stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom. 
     
    „Trump hľadá isté komunikačné kanály, ktoré by mohol sprostredkovať priamo. Usiluje sa o to, aby témy, ktoré sú chúlostivé, mohol komunikovať priamo a nedostával informácie iba sprostredkovane od poradcov. Vnímam to ako snahu vytvoriť si kontakty, aby sa vedel lepšie orientovať a vedel lepšie definovať pozície USA. Je jasné, že v jeho záujme je nielen posilnenie vlastnej pozície prezidenta, ale aj posilenie pozície Spojených štátov. Netreba si robiť ilúzie o tom, že je ochotný robiť nejaké kompromisy na úkor svojej krajiny,“ povedal Paška pre PL. 
     
     
    Za národniarov sa k problematike vyjadril aj poslanec Anton Hrnko. Na sociálnej sieti nešetril kritikou na adresu Putinových odporcov. Svojmu statusu dal Hrnko nadpis: Poplach v radoch neokonzervatívneho komsomolu. 
     
    „To azda ani pisateľ absurdných románov nemohol vymyslieť situáciu, že komsomolci neokonzervativizmu a rektálni speleológovia hlavného prúdu (hovoria tomu aj main stream) sa dostanú do situácie, že majú nie jedného favorita a jedného zloducha, ale len dvoch zloduchov. Favorit sa im totiž nezmestil do ich duchovného sveta,“ píše Hrnko v reakcii na kritiku, ktorá sa ozvala po stretnutí Trumpa s Putinom. 
     
    O odporcoch Putina a Trumpových snáh o zlepšenie vzťahov s Ruskom poslanec SNS tvrdí, že nechcú svet vidieť vo viacerých farbách. „Oni ho chcú čierno-biely, kde je jasný priateľ (náš favorit) a náš nepriateľ Putin. Oni nepotrebujú hľadať dorozumenie, oni nepotrebujú pochopenie, oni nepotrebujú pokojné spolužitie. Oni potrebujú, aby svet bol zaplavený nepriateľmi, hybridnými vojnami a podobnými nezmyslami, lebo len tak môžu dostať svoju misu šošovice, za ktorú sú ochotní zaprieť aj otca, aj matku,“ myslí si Hrnko. 
     
    V závere statusu poslanec SNS vyzýva na pokračovanie dialógu medzi superveľmocami. „Nech sa znižuje napätie, nech konečne prevládne duch spolupráce nad duchom konfrontácie. Slovensko nepotrebuje konflikty medzi silnými, lebo vždy na ne doplácalo. Slovensko potrebuje pokoj a možno by si zaslúžilo aj oslobodenie. Oslobodenie od takých tralalov, ktorí sa živia rozdúchavaním konfliktov,“ uzatvára Hrnko.
     
     
    Otázku, či je stretnutie Trump  –  Putin skutočne začiatkom nového nastavenia vzťahov medzi dvomi svetovými mocnosťami, sa PL.sk opýtali aj poslanca Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý chce kandidovať na prezidenta. 
     
    „To, že sa Trump s Putinom stretol, považujem za dobrý krok, ale čo z toho bude, uvidíme až v priebehu najbližších mesiacov, lebo nikto z nás nevie, o čom sa bavili medzi štyrmi očami. Podstatné je, či bude z najbližších krokov zrejmé, či sa na niečom dohodli, alebo nie. Zatiaľ je to len mediálna bublina,“ odpovedal Krajniak. 
     
     
    Poslanec Milan Uhrík (ĽSNS) sa vyjadril, že strana Mariana Kotlebu je veľmi opatrná, čo sa týka stretnutí a vyhlásení vrcholových politikov s Donaldom Trumpom. 
     
    „Už pri jeho inaugurácii sme hovorili, že treba počkať na činy a nie na vábivé slová a sľuby, čo sa aj vyplatilo, lebo rok na to prikázal bombardovať Sýriu. Aj v tomto prípade sme preto opatrní. Ak by to viedlo k poklesu medzinárodného napätia, k zlepšeniu americko-ruských vzťahov a k zrušeniu protiruských sankcií, tak by z toho profitoval celý svet. My preto fandíme tejto snahe, ale sme veľmi opatrní,“ povedal Uhrík pre PL.sk. 
     

    Trump, Putin a EÚ

    Po stretnutí prezidentov USA a Ruska sa objavil v médiách názor, že ak v istých otázkach skutočne došlo k zhode medzi Moskvou a Washingtonom, tak by to mohlo Európu z ekonomického aj bezpečnostného hľadiska roztrhať na kusy. 
     
    Keďže by sa takýto čierny scenár týkal aj Slovenska ako členského štátu EÚ, opýtali sme sa poslancov parlamentu aj na to, čo si myslia o možnosti, pri ktorej by sa z EÚ stalo na globálnej politickej scéne takpovediac „piate kolo na voze“. Najmä vďaka prípadnej dohode medzi Trumpom a Putinom, ktorá by vylepšila vzťahy medzi veľmocami.  
     
    Dušan Jarjabek (Smer-SD) uviedol, že stále hovoríme len o Rusku a USA, ale podľa neho si treba všímať aj vzťahy Spojených štátov s Čínou, Indiou a ďalšími veľkými ekonomikami. 
     
    „Európa tiež hľadá svoju tvár v rámci daných možností, ale pre mňa je po všetkých tých ťahaniciach o ľudské práva nesmierne zaujímavé, že zase tu ide len o ekonomiku a o nič iné. Sú to isté ekonomické väzby, ktoré budú za niekoho a proti niekomu. Niekoho budú zvýhodňovať a niekoho znevýhodňovať, a každý si chce z toho koláča utrhnúť čo najviac. A keď chce niekto zahmlievať, tak začne hovoriť o ľudských právach a platí to všeobecne,“ uzavrel Jarjabek. 
     
    Prípadnej dohody medzi USA a Ruskom poza chrbát EÚ sa neobáva ani opozičný poslanec a podpredseda SaS Ľubomír Galko. Tvrdí totiž, že Rusko je v porovnaní s Európskou úniou ekonomicky marginálna krajina a podľa neho dokonca aj voči dovozu ruského plynu dnes už existujú alternatívy.
     
    „Ale naopak EÚ je pre Rusko kľúčový obchodný partner, navyše demokratický, ktorý nepredstavuje preňho reálne vojenské nebezpečenstvo. Nemožno preto z EÚ urobiť treťoradého partnera, aj keby sa Trump s Putinom o to akokoľvek snažili. Ale váhe európskeho hlasu by okrem iného pomohlo, keby EÚ mala porovnateľné vojenské kapacity a spôsobilosti ako USA,“ povedal Galko. Dodal, že SaS preto dlhodo zdôrazňuje potrebu zvýšiť slovenské výdavky na obranu a zaviesť racionálne obranné plánovanie. „Aby sme boli platným členom NATO, a nielen do počtu.“ 

    Európska únia ako piate kolo na voze? 

    Bývalý europoslanec Jaroslav Paška (SNS) si myslí, že pozíciu Európy si aj v tomto prípade budú musieť lídru EÚ definovať sami. „Myslím si, že oni sa do značnej miery spoliehali na to, že USA budú robiť to, čo EÚ chce a že Spojené štáy budú istým nástrojom na vykonávanie politiky EÚ, či už voči Číne, ale aj voči Rusku a iným krajinám. V tomto si myslím, že začínajú chápať, že prezident Trump sa nenechá zneužívať na to, aby bol predĺženou rukou záujmov EÚ,“ uviedol Paška. 
     
    Národniar pre PL.sk dodal, že to neznamená automatické zhoršenie vzťahov medzi USA a EÚ. „Treba si uvedomiť, že pozícia bude trochu iná ako za prezidenta Obamu alebo predošlých administratív a že EÚ sa musí sama postarať o to, aby bol jej hlas vo svete počuť alebo aby bol dostatočne zrozumiteľný. Vytvárať spojenectvá s niekým proti ďalším krajinám nie je dobre. Skôr sa treba usilovať, aby vzťahy boli vybalansované a aby sa nevytvárali (mocenské) bloky, ktoré vytvárajú nepriateľstvá,“ myslí si poslanec.
     
    Mimoriadne tvrdú kritiku na adresu EÚ poskytol v odpovedi poslanec Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý tvrdí, že EÚ na stratu svojej politickej váhy vo svete nepotrebovala stretnutie Putina s Trumpom. „Európska únia je piate kolo na voze v celosvetovej politike dlhodobo a nie je schopná s tým nič urobiť,“ povedal poslanec. 
     
    Krajniak tvrdí, že v tomto prípade ide o výdavky na obranu, ktoré sú napríklad v Nemecku štvornásobne nižšie v porovnaní s USA, Ruskom alebo Čínou. „Taká je potom aj váha EÚ. Rusko nie je ekonomická veľmoc, ale je to vojenská veľmoc, takže taká je realita,“ uzavrel poslanec.
     
    Podobne kriticky sa k situácii v EÚ po stretnutí Trumpa s Putinom vyjadril aj Milan Uhrík (ĽSNS), ktorý zopakoval, že treba aj v tomto prípade počkať, aké budú reálne kroky Ruska a USA. Súhlasil s tým, že pozícia EÚ na medzinárodnej politickej scéne môže oslabnúť. 
     
    „Eskalácia vzťahov v Európe vyhovuje najmä vojnovým štváčom či už v Európe, alebo aj v USA. Títo vojnoví štváči sú najmä z radov liberálov, ktorí si neželajú, aby z Ruskej federácie bola úspešná krajina a najradšej by ju zložili na kolená. My s niečím takým nemôžeme súhlasiť. Dlhodobo kritizujeme protiruské sankcie a keby sme boli vo vláde, tak ich zrušíme okamžite,“ uzavrel Uhrík.
     
    Poslanci Národnej rady SR sa v odpovediach pre PL.sk zhodli, že je nutné počkať, čo sa po stretnutí Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom bude skutočne diať a aké kroky Rusko a USA podniknú. Oslovení poslanci rovnako privítali nový dialóg, ktorý medzi Moskvou a Washingtonom už roky viazol pre konflikt na Ukrajine a v Sýrii.
     
    - Reklama -