Rozhodli o tom rokovania medzi národnými delegáciami v skupine socialistov a demokratov (S&D), uviedla pre TASR slovenská europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD), šéfka slovenskej delegácie S&D v EP. “Z môjho pohľadu je to skúsený politik, predstaviteľ jednej z tých väčších delegácií vo frakcii,” uviedla Beňová.
Zdôraznila, že v europarlamente pri obsadzovaní dôležitých pozícii platí systém takzvaných D'Hondtových bodov: keďže talianska delegácia je po španielskej druhou najväčšou v S&D a socialisti dostali šancu získať post šéfa EP, k slovu sa prihlásili Taliani. “Prebehli diskusie vo frakcii, žiaden iný protikandidát nebol,” vysvetlila.
Šéfovia vlád a štátov po obsadení ostatných kľúčových postov v inštitúciách EÚ navrhli, aby sa o šéfovanie europarlamentu podelil bulharský socialistický poslanec Sergej Stanišev a šéf EPP v EP Manfred Weber. Beňová zdôraznila, že poslancom nikto nemôže nič diktovať.
“To sme vetovali. Som presvedčená, že Rada nám nemá čo hovoriť do toho, koho si zvolíme za šéfa parlamentu, je to naša inštitúcia, my sme sem boli zvolení. Súčasťou rokovaní môže byť dohoda o tom, ktorá frakcia obsadí ktorý post vo vedení, ale nemôžu nám poslať meno, kto to bude, pre nás to bolo absolútne neakceptovateľné,” vysvetlila.
Jej stranícky kolega, europoslanec Robert Hajšel ocenil, že europoslanci už v druhom kole hlasovania si zvolil za svojho šéfa zástupcu socialistov, druhej najväčšej frakcie, čo zároveň odráža skutočnosť, že na pôde EP sú dohody možné.
“Som rád, že je to človek, ktorý je pragmatický a výkonný a je človekom dohôd. Určite to nebude zlé ani pre Slovensko,” dodal.
Michal Šimečka (PS) z frakcie Obnovme Európu uviedol, že Sassoli pred hlasovaním v pléne EP poslancom otvorene priznal, že ešte v utorok poobede netušil, že bude kandidovať na túto funkciu.
“Ja som ho podporil, lebo bez koaličných dohôd by 751-členný Európsky parlament nemohol pracovať,” vysvetlil. Zároveň však dodal, že zvolenie Sassoliho znamená, že vo vedúcich postoch EÚ budú úplne chýbať zástupcovia strednej a východnej Európy.
“To je bohužiaľ výsledok diplomacie v podaní Vyšehradskej štvorky. Namiesto toho, aby premiéri V4 navrhli svojho kandidáta a bojovali zaňho, akurát blokovali iných. Napríklad Fransa Timmermansa, lebo kritizuje ohýbanie právneho štátu v Maďarsku a Poľsku. Napokon skončili v izolácií, a Slovensko s nimi,” opísal situáciu.
A odkázal, že nastal čas odpútať sa od Viktora Orbána a Jaroslava Kaczyňského, lebo je to “slepá ulička”.
Peter Pollák (OĽaNO) z frakcie ľudovcov (EPP) ocenil, že v stredu nastala možnosť demokraticky zvoliť predsedu EP. “Aj keď nie je súčasťou mojej frakcie, tak verím, že bude nadstranícky a bude robiť všetko pre to, aby zachoval demokratickú tvár Európskeho parlamentu,” uviedol Pollák.
