Mala to byť pokojná sviatočná nedeľa, no katolícki duchovní boli nútení v kostoloch prečítať namiesto klasického kázania pastiersky list, ktorý spísala Konferencia biskupov Slovenska (KBS). V ňom predstavitelia najväčšej a najbohatšej cirkvi na Slovensku pozývali veriacich na Pochod za život. Ten sa má uskutočniť v Bratislave v nedeľu 20. septembra.
„Príďte na pokojnú manifestáciu všetkých ľudí dobrej vôle, príďte vydať spoločné svedectvo o zmysle nášho života, ktorý má východisko, smer i cieľ. Zmysel nášho života a každého ľudského života ako posvätného daru, ktorý máme a chceme rozvíjať a podporovať,“ napísali biskupi.
„Túžme túto radosť zdieľať, túžme ju ponúkať, odovzdávať ďalším ľuďom vrátane tých, ktorí v sebe nevládzu udržať nádej. Vykročme do ulíc Bratislavy ako ľudia, ktorí svoju nádej prežívajú spoločne a vzájomne sa v nej utužujú,“ vyzývajú biskupi a upozorňujú, že heslom tohoročného pochodu je „radosť zo života“.
Radostne bez utečencov
Problém nastal, že v celom liste úplne opomenuli situáciu, v ktorej sa Európa kvôli utečencom nachádza. To naštvalo mnohých veriacich i inovercov, ktorí to cirkvi, najmä biskupom, poriadne natreli.
„Listu chýbalo niečo dôležité: aspoň zmienka o utečeneckej dráme, ktorá sa už odohráva aj pred prahom našich dverí. Ak by katolíci mali najbližšie týždne hovoriť iba o ochrane (nenarodeného) života a celkom ignorovať zástupy detí, žien a mužov, ktorí sem po balkánskej trase utekajú pred smrťou a vojnou, kto ich bude brať vážne?“ pýta sa publicista Martin Hanus vo svojom komentári a pridáva sa aj Denisa Gdovinová svojím názorom. „Väčšinou dám aj jeden zdravas za to, aby to tentoraz bolo iné. No nie je a o pár minút už beznádejne prevraciam očami. Je zvláštne, že list, ktorý sa začína takým vrúcnym oslovením ako „Drahí bratia a sestry!”, dokáže chladnúť každým odsekom,“ hovorí o liste a k téme pochodu dodáva. „Hoci mnoho ľudí bude pochodovať s radosťou, biskupi na pochod priniesli znova svoju vlastnú zatrpknutosť.“
„Keďže utečenecká vlna je v súčasnosti najhoršou humanitárnou krízou, očakávalo sa, že KBS tomu bude venovať prioritnú pozornosť tak, ako sa tomu venuje pápež. Viackrát sme však v minulosti videli, že slovenská katolícka cirkev je odtrhnutá nielen od sveta, ale aj od svojich veriacich,“ kritizuje biskupov Eduard Chmelár, rektor Akadémie médií a zakladateľ hnutia SEN.
„Na tieto veci týkajúce sa nálad v spoločnosti, týkajúce sa aj ľudských obetí, sa treba pozerať aj z hľadiska duchovného. Tieto aktivity sú z ich strany absolútne nedostatočné,“ komentuje prístup biskupov a na margo ich správania dodáva. „A ja som z toho, síce nie prekvapený, že by som niečo od týchto ľudí očakával, teraz som rozčarovaný z toho, keď katolícki hodnostári nepočúvajú alebo ignorujú svojho pápeža. Koho už len chcú nasledovať? Na čom sa zakladá ich viera, ak tie základné hodnoty lásky, solidarity a pomoci nepreukazujú v takýchto krízových chvíľach?“ pýta sa ich cez ParlamentnéListy.sk
Kresťanská pomoc len pre kresťanov
Svojej cirkvi sa však zastáva kresťanskodemokratický poslanec Jozef Mikloško, ktorý ParlamentnéListy.sk odkázal na svoj blog a upozornil na jednu stať, kde podľa neho spracoval myšlienku, ktorú povedal pápež František.
„Dávať azyl dokázateľne prenasledovaným kresťanom by sme mali. Navrhujem zaangažovať do toho cirkvi. Napr. v katolíckej máme asi 2 500 farností, prečo by niektoré nemohli zobrať do svojej obce jednu kresťanskú rodinu zo Sýrie, resp. z Iraku, odkiaľ vyhnali 3,9 mil., resp. 1,9 mil. ľudí. Konferencia biskupov Slovenska a farské úrady, ale aj rehole by mohli v spolupráci s miestnymi, regionálnymi a vládnymi autoritami pomáhať ohrozeným ľuďom a snažiť sa ich integrovať do občianskych a cirkevných komunít (EÚ vyčlenilo na každú prijatú osobu 6 000 eur),“ píše Mikloško.
Ani jemu sa však nepáči nekonanie cirkvi, za čo ju kritizuje. „Toto úsilie je v zhode s učením posledných pápežov, najmä stálych výziev pápeža Františka. Cirkev by mala prejsť od verbálnych podpôr ku konkrétnej pomoci migrantom,“ vraví a upozorňuje na stránku ktopomoze.sk, na ktorej sa píše, že pomoc by mohli katolíci sto rodinám.
„Najradšej by som bol, keby napr. spomedzi koptov v Sýrii alebo Iraku sa pápežova myšlienka realizovala bez veľkých vládnych príprav. Farnosti by to zvládli a ľudia by im pomohli,“ hovorí poslanec Mikloško a na otázku ParlamentnýchListov, či selektuje utečencov na základe náboženského presvedčenia a či sa inovercom pomôcť nemá, nereagoval. Rovnako ako na otázku o výzve Svätého Otca.
Pápež ich k nám posiela 17-tisíc
Pápež František totiž v nedeľu po stretnutí s veriacimi na modlitbe Anjel Pána vyzval „farnosti, náboženské spoločenstvá, rehole a pútnické miesta v celej Európe,“ aby prijali jednu rodinu utečencov. Obe vatikánske farnosti tak prijmú v najbližších dňoch po jednej rodine utečencov, povedal František, ktorý sám pochádza z rodiny talianskych prisťahovalcov do Argentíny.
Prijatie rodiny utečencov každou katolíckou farnosťou označil pápež František za „konkrétne gesto“ v príprave na Svätý rok milosrdenstva, ktorý sa začne 8. decembra. Na Slovensku je 1 482 katolíckych farností a pápež tak žiada, aby do slovenských farností malo prísť niečo okolo 6-tisíc utečencov. Ak by sa do tejto pápežovej výzvy započítali aj kostoly, tých je viac ako 5 600, vtedy by bolo číslo takmer 17-tisíc.
„KDHuž v minulosti viackrát už ukázalo, že pragmatická politika je pre nich dôležitejšia ako takéto posolstvá. V každom prípade, čo ma prekvapuje, že KDH, ako kresťanská pravica, má miernejší tón ako sociálne demokracie. To je teda v našom stredoeurópskom priestore novinka a z politologického hľadiska je to zaujímavé, lebo to už poukazuje na patologický stav na našej politickej scéne,“ hodnotí situáciu Chmelár.
Rímsko-katolícka cirkev na otázku prečo biskupi v Pastierskom liste obišli tému imigrantov argumentuje, že „list sa pripravoval dlho dopredu k téme pochodu, ešte v júni, keď téma migrantov nerezonovala tak intenzívne. Pápežova výzva zaznela len včera na poludnie. Aj to je dôvod, prečo na ňu nemohol list reagovať,“ obhajuje cirkev hovorca KBS Martin Kramara. S témou imigrantov sa ale neponáhľaju, keďže sa začnú o nej rozprávať až na jesennom plenárnom zasadnutí 21. a 22. septembra v Mariánke.
Na margo pápežovho vyhlásenia len dodal. „Výzva Svätého Otca zaznieva v duchu evanjelia a katolícka cirkev na Slovensku sa, samozrejme, bude snažiť pomôcť každému, kto sa kvôli vojne alebo hladu ocitol v núdzi. Konferencia biskupov Slovenska bude hľadať spôsoby ako pomôcť pri integrácii všetkých, ktorých príjme Slovenská republika,“ vyjadril sa a na záver dodal: „Urobíme, čo bude v našich silách.“
