Slováci sú sedláci. Pri vojne v Iraku nebolo alternatívy. Rok 2020 bude prelomový. Aj toto zaznelo počas diskusie Dzurindu a Hríba

19.11.2015 20:34

Mali ísť Američania v roku 2003 do Iraku? Dá sa spolupracovať s Asadom v Sýrii? Vymení Európska únia Krym za spojenectvo Ruska proti kalifátu? Bude ďalej vládnuť Fico alebo dôjde na Slovensku k zmene? Povedú útoky v Paríži k prehĺbeniu integrácie EÚ? Aj k týmto otázkam sa vyjadrili bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a šéfredaktor časopisu Týždeň Štefan Hríb počas diskusie Denníka N.

Slováci sú sedláci. Pri vojne v Iraku nebolo alternatívy. Rok 2020 bude prelomový. Aj toto zaznelo počas diskusie Dzurindu a Hríba
Foto: Peter Števkov, Reprofoto, Youtube
Popis: Mikuláš Dzurinda a Štefan Hríb

Podľa Mikuláša Dzurindu sme pred útokmi z 11. septembra netušili, že dôjde k presadzovaniu akéhosi kultu smrti, a že sa v Európe budú organizovať skupiny, ktoré nás budú zabíjať. „Spolu so slobodou sme získali možnosť cestovať po svete, nadväzovať kontakty. Ale zároveň sme zdedili aj povinnosť a spoluzodpovednosť čeliť týmto novým hrozbám,“ tvrdí dvojnásobný premiér. Vonkajšie hrozby považuje Dzurinda za nebezpečnejšie pre našu slobodu. „Ale nepodceňujem hrozby vnútorné, ktorých je omnoho viac,“ konštatoval.

Vojna v Iraku? Nebolo inej alternatívy

Expremiér reagoval aj na otázku, či za súčasný chaos vo svete nemôže aj americká invázia do Iraku, v rámci ktorej sa Slovensko, vtedy počas jeho vlády, pripojilo k tzv. koalícii ochotných. Dzurinda sa domnieva, že niektoré sily sa snažia vraziť klin medzi nás a Američanov. „Tí blázniví Amíci vpadli do Afganistanu, potom do Iraku. Nevedeli od rozkoše, čo majú robiť. A dnes žneme plody tejto infantívnej politiky,“ parafrázoval Dzurinda názory kritické k americkej zahraničnej politike. Dodal však, že mu nikto nevie odpovedať na otázku, aká by bola alternatíva. „To naozaj sa Islamský štát zrodil počas invázie do Iraku v roku 2003? To predsa nie je pravda… Mohli sa Američania prizerať tomu šialenstvu, ktoré produkoval Saddám Husajn? My sme zabudli, že Saddám napadol Irán a potom okupoval Kuvajt? Nepoznám alternatívu na to, keby sa Američania neboli odhodlali.

Štefan Hríb pri tejto téme zdôraznil, že je ťažko sa vcítiť do roly amerického prezidenta, pri ktorej musí človek znášať obrovskú zodpovednosť. „Rok 2001 sa stal. Moslimský svet a jeho radikálne výhonky sa nejako rozhodli. To nie je malé rozhodnutie. V najsilnejšej krajine Západu sa zrútili dva symboly tohto sveta... Čo má urobiť americký prezident? Akože nič?“ spýtal sa šéfredaktor týždňa.

Stiahli sa veľmi skoro

Dzurinda sa však kritike USA nevyhol. Hlavnú vinu za stav v Iraku pritom pripisuje vláde Baracka Obamu, ktorá rozhodla o stiahnutí vojsk z krajiny. „Mnohí si mysleli, že ak nie demokracia tak pluralizmus v takej krajine, ako je Irak, príde skôr. Že medzi tým 2003 a 2011 bolo dosť rokov, aby prišli k rozumu. Zdá sa, že sa to nestalo... Možno trošku skoro sa stiahli,“ konštatoval Dzurinda, pričom s jeho hodnotením amerického postupu v Iraku súhlasil aj Štefan Hríb.

Dzurinda, splnomocnenec pre Sýriu?

Dzurinda sa do Obamu obul ešte raz. Konkrétne sa mu nepozdáva, keď americký prezident konštatoval, že nezvažuje poslanie pozemného vojska do Sýrie, lebo si myslí, že pozemné vojsko negatívnu dynamiku v krajine nezastaví. „A vtedy ma dvihlo, lebo nepovedal B. Čo tu negatívnu dynamiku zastaví? … Ja mám dojem, že to riešenie neznesie veľké odklady,“ povedal.

Tvrdé slová na adresu islamistov mal aj moderátor relácie Pod Lampou. „Myslím si, že treba zlikvidovať Islamský štát fyzicky. Po druhé si ale myslím, že netreba dať Sýriu Asadovi, ktorý má v samotnej Sýrii na svedomí rovnako, alebo viac obetí ako Islamský štát.“ Podľa Hríba sa totiž nedá urobiť to, že jednu polovicu ľudí pokoríme. „Tých, ktorých rodiny Asad vyzabíjal... Z nich budú teroristi,“ domnieva sa.

Bývalý premiér sa pritom domnieva, že s Asadom sa dá spolupracovať. „Nie som si istý, či sa to dá urobiť bez neho… Nepoznám alternatívu… Sú chvíle, keď sa musíme rozhodovať medzi zlým a horším,“ vyjadril sa.

„Krátkodobo by tam mal byť Mikuláš Dzurinda, lebo to je známy politický vyjednávač. Nechcem povedať, že intrigán!“ reagoval Hríb, ktorý by si vedel predstaviť Dzurindu ako splnomocnenca EÚ pre Sýriu.

Rusko je hrozivejšia hrozba ako Islamský štát

Nedôjde pri spojenectve k tomu, že Západ prižmúri oko nad anexiou Krymu? Bývalý líder SDKÚ pripustil, že tu táto možnosť je. „Áno, bojím sa toho… Je to pasca. Treba im pripomenúť, že anexiu Krymu nikdy neuznáme a že sankcie budú platiť dovtedy, pokým ukrajinskí vojaci nezískajú kontrolu nad rusko-ukrajinskou hranicou.“ Nevie si však predstaviť, že by sa s Rusmi nerokovalo. „Rusi tam sú. Nedá sa im povedať, aby šli domov,“ tvrdí Dzurinda, ktorý sa zároveň domnieva, že s Ruskom sa spolupracovať predsa len dá, a že Moskva si už sama uvedomuje, že jej politika na Ukrajine nemá pre Rusko šťastný koniec.

Hríb pri tejto téme pripomenul, že Putin považuje rozpad ZSSR za najväčšiu katastrofu 20. storočia. „Čo on teda chce?“ spýtal sa novinár a zároveň si odpovedal: „Asi chce, aby znova bol. Môže sa to volať ako Eurázijské spoločenstvo alebo ako hocičo.“ To je podľa Hríba hrozivejšia hrozba ako Islamský štát, ktorý eventuálne bude zlikvidovaný. Pri Rusku však Západ nemusí spraviť nič.

Prehlbovanie európskej integrácie po útokoch v Paríži

Hríb počas diskusie zdôraznil, že útoky v Paríži sa nesmú zneužívať nadšencami Európskej integrácie. Prílišná integrácia totiž podľa neho môže viesť k rozpadu EÚ. „Dôjde k tomu, že vyhrajú Le Penová a jej podobní,“ myslí si.

Dzurinda tiež s bezbrehou integráciou, ktorá by zahrňovala rovnaké dane po celej EÚ či dokonca zasahovanie do kultúrnych záležitostí Slovenska, nesúhlasí. Vie si však predstaviť väčšiu integráciu ozbrojených síl. „Spolupracujme tam, kde je to pre všetkých výhodné. Obrana. Nedávno by niekto povedal, že ´aká blbosť´, Nemec nebude pod Francúzom slúžiť. Možno o týždeň bude,“ konštatoval.

Ešteže máme Merkelovú

„Nebyť nemeckej kancelárky, prisahám vačku, neviem, ako by sme sa potácali,“ obhajoval pôsobenie Merkelovej na kancelárskej stoličke Dzurinda, pričom ešte dôraznejšie tento názor vyslovil Hríb, ktorý si myslí, že Slováci sú „strašní vidiečania“. Pripomenul totiž, že spoločne s Čechmi máme najviac negatívne postoje k utečencom v rámci EÚ a že Merkelová nepozvala všetkých utečencov, ale iba tých z vojnových oblastí. „Ale keby to nebolo... Keby to Nemecko nezaujímalo... Kde by boli? Na Balkáne. V Grécku, Srbsku, Macedónsku, v Maďarsku a tu... Skutočnosť je taká, že Merkelová nám pomohla, že tu tí utečenci nie sú... Zobrala to na seba.“ Je preto podľa neho prirodzené, že Merkelová teraz požaduje, aby sme sa na riešení krízovej situácie s návalom utečencov podieľali.

Sme trošku sedláci

Podľa Hríba by mal politik konať v súlade so svojim svedomím a nie sa len pozerať na verejnú mienku. „My sme naozaj trošku vidiečania. Už susedná dedina je často cudzinec,“ konštatoval Hríb, podľa ktorého u nás ľudia počúvajú nie to, že utečenci nám zoberú naše dievčatá, ale že ich budú znásilňovať. „My sme naozaj v tomto zmysle trošku sedláci, a musíme sa trošku oťukať vo svete… Keď je niekto Arab, neznamená to, že bude znásilňovať moju manželku,“ povedal Hríb a dodal, že Fico, ktorý vie, ako sa veci v skutočnosti majú, je oveľa viac na vine ako verejnosť.

S tým, že Fico nesie hlavný podiel viny súhlasil aj Dzurinda, strach ľudí z tejto situácie je však podľa expremiéra prirodzený. Zdôraznil ale, že opozícia Ficovi nevie povedať, že Slovensko nebráni. Konštatoval pritom, že je povinnosťou opozície žiadať od predsedu slovenskej vlády riešenie. „Nestačí povedať, že kvóty nie... Čo navrhuješ?“

Takúto absenciu osobností Slovensko ešte nezažilo

Hríb je prekvapený, že sa v slovenskej opozícii nenašiel výrazne opačný postoj k Ficovi. Jedinou výnimkou medzi slovenskými politikmi je podľa neho prezident Kiska. „Ani ten Procházka nie je schopný ísť proti väčšine... Je tu absencia elementárnych osobností... Nevyžadujem medzinárodných lídrov. Ani štátnikov nevyžadujem. Vyžadujem aspoň to, že si sadneš za stôl s tým človekom. Normálne sa s nim porozprávaš a veríš mu. On ti povie niečo a stojí za tým. Tak takúto absenciu som za 25 rokov ešte nezažil,“ povedal kriticky. So stavom opozície nie je spokojný ani Dzurinda. Vo voľbách v roku 2016 vraj zatvorí oči a hodí to niekomu na pravo od stredu.

„Ide o to, či bude Fico vládnuť sám alebo s niekým... Voľby 2016 nerozhodnú o zmene Slovenska na tvorivejšiu, zaujímavejšiu, líderskejšiu krajinu,“ konštatoval Hríb a dodal, že „si je ale rovnako istý, že o štyri roky dôjde k zmene povahy Slovenska“.

„Tiež cítim, že sa v tom kvase niečo znovuzrodí," prikývol súhlasne Mikuláš Dzurinda, ktorý vzápätí dostal od Hríba reakciu: „Dajme, že zrodí.“

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Peter Števkov
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

To, o čom bol Rybanič donedávna presvedčený, neplatí

20:13 To, o čom bol Rybanič donedávna presvedčený, neplatí

Filip Rybanič, ktorého Krajský súd (KS) v Bratislave odsúdil koncom júna na trojročný trest s jednor…