Slováci sú na tom dobre. Nech už vyhrá vo voľbách ktokoľvek, krajina zostane proeurópska, hovorí český ekonóm

23.3.2018 0:00

REPORTÁŽ „Slováci sú na tom dobre. Nech už tam vyhrá vo voľbách akákoľvek strana, krajina zostane proeurópska. To je základ slovenského úspechu. My stále nevieme, kam chceme patriť, prečo tam máme patriť. Ak si toto neujasníme, budeme sa vždy zmietať na okraji. Ako kráľovná Kolobežka prvá, jednou nohou vo vnútri, jednou nohou von,“ konštatoval na debate v Liberci bývalý štátny tajomník pre európske záležitosti pri Úrade vlády Českej republiky Tomáš Prouza. Výrazný český euroskepticizmus pričíta Václavovi Klausovi. „Bol to geniálny politický komunikátor, dokázal ľudí osloviť a nestál proti nemu na druhej strane nikto, kto by hovoril: No, Václav, ty hovoríš, že Európa je zlá, a ja hovorím, že je dobrá,“ dodal.

Slováci sú na tom dobre. Nech už vyhrá vo voľbách ktokoľvek, krajina zostane proeurópska, hovorí český ekonóm
Foto: vlada.cz
Popis: Tomáš Prouza

V libereckom Fryčovom kníhkupectve sa v utorok večer popíjala európska káva. Inými slovami, debatný cyklus Café Evropa dorazil do Liberca. V rámci neho diskutovali miestny rodák Jan Šolc, bývalý poradca prezidenta Václava Havla a spoluzakladateľ Etického fóra Českej republiky, a ekonóm Tomáš Prouza, bývalý štátny tajomník pre európske záležitosti pri Úrade vlády ČR. Akciu moderoval Martin Vokálek z Inštitútu pre európsku politiku Europeum. Najprv sa prítomní venovali dôvodom rozdelenia Československa. „Hlavným bola potreba slovenskej strany konečne nájsť príležitosť sa osamostatniť,“ vysvetlil Jan Šolc. „Bolo to vidieť už na demonštráciách z novembra 1989. Dominantné boli v Česku dve heslá: Slobodné voľby – to vidíte na fotkách aj na Slovensku, ale v Česku bolo častejšie heslo Späť do Európy. Na Slovensku používali oveľa viac výrazy ako Konečne môžeme sami. Už tam bolo vidieť rozdielne smerovanie. Česi mali pocit, že majú šancu sa vrátiť tam, kam vždy patrili, slovenská emócia bola oveľa viac o tom, že teraz nám do toho nebude konečne nikto hovoriť,“ konštatoval Tomáš Prouza. „Navyše transformácia, ktorá prišla, bola výrazne ťažšia pre slovenskú časť federácie. Bola poľnohospodárskejšia, bolo tam viac ťažkého, zbrojného priemyslu, ktorý sa zatváral. Dôsledky boli oveľa jednostrannejšie na tú chudobnejšiu časť. Logicky tam potom bola živná pôda pre tých, ktorí hovorili: Bez Čechov by sme sa mali lepšie, nikto nám nebude diktovať. Čo poznáme aj dnes v európskych debatách,“ doplnil.

Česi Slovákom pomohli, dnes sa naopak Slováci snažia vťahovať späť do hry Česko

Slovensku v tom čase reálne hrozila izolácia. „Slovensku veľmi pomohol Vyšehrad. Poľsko-česko-maďarský tlak – poďme to urobiť všetci dohromady. Slováci mali vtedy pocit, že sa nemusia ponáhľať. Keď sme sa pripravovali na vstup do Schengenu, Slováci boli oproti nám, Poliakom aj Maďarom veľmi pozadu v technickom zabezpečení hraníc,“ zaspomínal Prouza. Začalo podľa neho hroziť, že Slovákov do Schengenu nevpustia. „Česi začali na poslednú chvíľu riešiť, že budú musieť opevnenú schengenskú hranicu stavať na česko-slovenskej hranici. Vtedy padlo rozumné české rozhodnutie – neinvestujme do česko-slovenskej hranice, ale do Slovenska. Pomôžme Slovákom urobiť bezpečnostné opatrenia na východe. Vtedy sme do toho Slovákov trošku dotlačili. Oni nám to dnes veľmi pekne vracajú. Keď sa pozrieme na dnešný stav európskej integrácie, tak sa nás snažia vťahovať späť do hry,“ povedal. Tomáš Prouza pripomenul, že po vstupe do Únie sa naplnilo aj druhé české novembrové heslo. „Nie je tu už nič ďalšie. Zatiaľ čo Slováci chceli samostatný štát, aby bol úspešný, mali mnoho ďalších vecí. Problémy, ktoré teraz u nás sú, vyplývajú z toho, že nemáme žiadny ďalší sen. Slováci ho mali: budovanie štátu, chceli byť viditeľnejší, začať fungovať. Aj v zahraničnej politike sú Slováci v ostatných rokoch výrazne aktívnejší, budujú svoj národný príbeh,“ poznamenal.

„Čo by sa stalo, keby k rozdeleniu nedošlo, hrozila by nejaká obdoba Juhoslávie?“ spýtal sa moderátor. „Neverím tomu, že by Česi a Slováci na seba strieľali. Došlo by k piatim-desiatim rokom stagnácie, na federálnej úrovni by sa nedalo urobiť vlastne vôbec nič. Bolo by to o neustálych sporoch a v tej chvíli by nám ten vlak ušiel. Chystali sme sa na vstup do NATO, do EÚ. A špeciálne vstup do Európskej únie vyžadoval veľa novej legislatívy, plno vecí prestavať. Ak by bola zablokovaná federálna úroveň, tak by sa mohlo stať, že Poliaci a Maďari by do Únie vstúpili a my nie, možno až potom, o päť rokov neskôr,“ odpovedal Prouza. „Delenie však bolo dobré a je dnes dávané za vzor. A naše vzťahy sú teraz so Slovákmi výborné. Takže sa to nakoniec skončilo dobre,“ konštatoval k téme rozdelenia spoločného štátu Jan Šolc. Prouza pripomenul proces prijímania eura na Slovensku. „Rozhodli sa, že je to v slovenskom národnom záujme. Celá slovenská politická scéna sa dohodla, že z tohto dôvodu tento fakt nebude vo volebnej kampani spochybňovať. To je vec v Česku úplne nereálna, tu sa nikto nedokáže takto dohodnúť. Slováci začínali z horšieho základu a v menšom, aspoň ich to niekedy dokázalo stmeliť. My sme pomalší a veľa vecí nedokážeme dotiahnuť,“ povzdychol si Tomáš Prouza.

V Česku chýba silný proeurópsky politik

„Ako je možné, že 25 rokov po rozdelení je v Česku podpora Únie nižšia ako na Slovensku a na rozdiel od nich nemáme euro?“ opýtal sa moderátor Martin Vokálek. „Možno to príliš zjednoduším, ale odpoveď má dve slová – Václav Klaus. Bol to geniálny politický komunikátor, dokázal ľudí osloviť – dnes to napokon dokáže aj jeho syn – a nestál proti nemu na druhej strane nikto, kto by hovoril: No, Václav, ty hovoríš, že Európa je zlá, a ja hovorím, že je dobrá. Na tej proeurópskej strane nikdy nebol žiadny silný politik, ktorý by dokázal povedať, že Európa je dobrá,“ konštatoval Tomáš Prouza a uviedol príklad zo Slovenska.

„Pred dvoma mesiacmi sa tam vedľa seba na tlačovke postavili premiér, prezident a šéf slovenského parlamentu – lídri, ktorí nie sú rozhodne žiadni politickí priatelia, ale spoločne dokážu povedať: Európska únia a eurozóna sú životným záujmom Slovenska, keby sme tam neboli, tak na to škaredo doplatíme. Toto v Česku neurobil nikdy žiadny politik,“ doplnil. „Slováci vždy hovorili, že môžu byť v Európe úspešní. Keď budeme vedieť, čo chceme, sústredíme sa na to, tak nám to pomôže. Nikdy tam nebola tá česká obava, že sa v Európe rozpustíme ako kocka cukru v káve. Neviem, prečo sú Česi takí neistí. Aj proti Slovákom. Pritom neistí by mali byť Slováci. Mladší, menší národ, horšia ekonomika. Oni by mali mať oveľa väčšie dôvody na obavy. A je to presne naopak,“ podotkol.

Sprava Robert Fico, Andrej Kiska a Andrej Danko

Sprava Robert Fico, Andrej Kiska a Andrej Danko Zdroj: TASR

„Rozdiel je v tom, že na čom sa Slováci dohodnú, tak to potom všetci podporujú. Možno pod tlakom toho menšieho národa sa dokážu viac stmeliť a lepšie si definovať národné záujmy ako my. Český politický diskurz je väčšinou o tom, s čím kto nesúhlasí. Keď si pozriete v utorok tlačovky jednotlivých politických strán pred začatím pléna Poslaneckej snemovne, tak tlačovka za tlačovkou je o tom, že s týmto my nesúhlasíme a my nechceme toto. Český politik dokáže málokedy povedať: Áno. Toto ja chcem,“ všimol si Prouza. Ďalší príklad uviedol z Poľska. „Tí sú zvyknutí sa doma biť ako kone, ale keď prídu do Bruselu, hája spoločný poľský záujem. Aj napriek dnešným sporom Poľsko verzus Komisia má stále deväťdesiat percent Poliakov pozitívny vzťah k Európskej únii. A dnešná poľská vláda to komunikuje ako spor vlády s opozíciu. Nie je to ten štýl – zlý Brusel nám chce ublížiť,“ pokračoval.

V závere padla otázka, kto je lepšie pripravený na prípadnú ekonomickú krízu. „Slováci oveľa viac investujú do digitalizácie, modernizácie a podobne a snažia sa pripraviť na to, čo príde. Kým my stále ideme starý biznis model montovní, ktorý je síce jednoduchší a krátkodobo funguje, ale je už vyčerpaný. Slováci, keď dnes dávajú niekomu investičnú ponuku, tak jednou z podmienok je: A presuniete sem aj tretinu vášho výskumu? Jasné, postavte si montovňu, ale našou podmienkou je, aby ste sem presunuli aj časť výskumu. Premýšľanie na Slovensku je o niečo ďalej,“ vypozoroval. „Slováci sú na tom dobre. Nech už tam vyhrá vo voľbách akákoľvek strana, krajina zostane proeurópska a vždy bude chápať, že ak chce byť úspešná, musí fungovať vnútri Európskej únie. To je základ slovenského úspechu. Majú v tom úplne jasno. My stále nevieme, kam chceme patriť, prečo tam máme patriť a nie sme ochotní do toho investovať. Ak si toto neujasníme, budeme sa vždy zmietať na okraji. Ako kráľovná Kolobežka prvá, jednou nohou vo vnútri, jednou nohou von. Veľmi si s tým nevieme rady,“ uzavrel 90-minútovú debatu Tomáš Prouza.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Oldřich Szaban
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Hovoril Václav Klaus st., Počuli len PL: Z toho by Merkelová nemala radosť. Ona organizuje výmenu obyvateľov Európy za migrantov

0:00 Hovoril Václav Klaus st., Počuli len PL: Z toho by Merkelová nemala radosť. Ona organizuje výmenu obyvateľov Európy za migrantov

REPORTÁŽ V pondelok sa v pražskom Autoklube konalo verejné predstavenie a krst knihy Aleša Valentu N…