Slováci prišli o viac. K ´prednovembru´ sme menej kritickí ako Česi. Niektorým chýba pevná ruka, vyplýva z výskumu

3. 11. 2019 9:57

Slováci vnímajú život a situáciu pred rokom 1989 o niečo pozitívnejšie ako Česi, naopak, súčasný stav hodnotia pozitívnejšie Česi. Vyplýva to z výskumu, ktorý v septembri 2019 realizoval Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky (IVO) a Sociologickým ústavom Akadémie vied Českej republiky. Občania oboch štátov sa podľa výskumu zhodujú v pozitívnom názore na nežnú revolúciu, vnímajú ju ako kladnú historickú udalosť.

Slováci prišli o viac. K ´prednovembru´ sme menej kritickí ako Česi. Niektorým chýba pevná ruka, vyplýva z výskumu
Foto: TASR
Popis: Karel Kryl, symbol boja za demokraciu v novembri 1989

Česká verejnosť je voči komunistickej minulosti kritickejšia, zatiaľ čo na Slovensku je to opačne. Pripravenosť na zmeny v roku 1989 bola podľa Zory Bútorovej z IVO na Slovensku o čosi menšia.

Dôvodom môže byť opačný priebeh normalizácie aj modernizácie.

„V Slovákoch to vyvolalo väčší pocit, že im socialistický režim niečo dal, čo Česi zažili ešte pri modernizácii za prvej Československej republiky. Aj politická normalizácia bola na Slovensku mäkšia," skonštatovala Bútorová.

Fakt, že počas komunistického režimu priniesla modernizácia a industrializácia Slovákom vyššiu životnú úroveň, potvrdzuje aj Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

„Ľudia aj v každodennom živote pociťovali omnoho väčší pokrok ako v českej spoločnosti," vysvetlil.

Archívna snímka z demonštrácie na bratislavskom Námestí SNP v novembri 1989   Zdroj: TASR

Krajiny mali podľa odborníkov odlišný vývoj aj po zmene režimu.

„Po páde komunistického režimu boli na Slovensku transformačné náklady, zdá sa, vyššie. Negatívne sociálne javy, ako nezamestnanosť, kriminalita, kríza v politickom systéme či mečiarizmus, to boli javy, ktoré v českej spoločnosti v takej veľkej miere nenastali," skonštatoval Klobucký.

Nostalgia za životom pred rokom 1989 prevláda podľa výskumu najviac u menej vzdelaných starších ľudí a u ľudí, ktorí nie sú veľmi demokraticky orientovaní, "ktorí sa skôr prikláňajú k predstavám, že by bolo lepšie, keby tu bola nejaká silnejšia ruka".

Podľa Bútorovej ide skôr o prívržencov Smeru – SD a ĽSNS. Naopak, z výskumu vyplýva, že u podporovateľov SaS či mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko (PS)-Spolu a Za ľudí prevláda názor, že spoločenská zmena, ktorá sa stala po roku 1989, stála za to.

Najpozitívnejšie hodnotia ľudia podľa Bútorovej to, že zmenou režimu získali politické a občianske slobody. Ide o možnosť študovať a cestovať za prácou, mať právo na vyjadrenie svojho názoru, slobodu získať informácie či slobodu zhromažďovať sa a vyjadrovať svoje názory.

Horšia situácia ako v čase pred rokom 1989 je podľa Slovákov v oblasti zdravotnej starostlivosti, bezpečnosti a kriminality či sociálnych istôt.

„Život je dnes oveľa menej nepredvídateľný, čelíme obdobiu veľkej neistoty," vysvetlila Bútorová.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

November patrí všetkým. Premiér zdôraznil zodpovednosť. Už nemôže vyhrávať hrubá fyzická sila

0:02 November patrí všetkým. Premiér zdôraznil zodpovednosť. Už nemôže vyhrávať hrubá fyzická sila

Sedemnásty november patrí všetkým, nik nemá právo si ho privlastňovať. Vyhlásil to premiér Peter Pel…