„Rozhodovanie o redakčnej politike sa začalo už okolo roku 1965,“ uviedol. V archívoch sú vraj zachytené aj najrôznejšie vyhlásenia. „Ale skutočná zmena prišla na začiatku roku 1968,“ poznamenal Johnson k tomu, ako americké vedenie média reagovalo na Pražskú jar.
„V roku 1968 som v Mníchove v Slobodnej Európe začínal. Medzi vedením Ralpha Waltera a československou redakciou neboli zásadné rozdiely. Možno boli nejaké rozpory v československej redakcii samotnej, ale vtedy som o nich nevedel,“ podotkol Johnson. A vyjadril sa aj k tomu, či sa v Mníchove hovorilo o intervencii Sovietov do Prahy.
„Myslím si, že ľudia v Mníchove na túto možnosť mysleli denne a zároveň premýšľali, ako inváziu odvrátiť. My, ako Američania pracujúci v Mníchove, sme od jari vedeli o sovietskych vojenských cvičeniach a brali to ako predzvesť okupácie. Takže sme sa snažili o zdržanlivosť, aby sme nedali Sovietom žiadnu príležitosť. Nechceli sme inváziu ničím vyprovokovať,“ povedal Johnson.
Rádio Slobodná Európa bolo podľa Johnsona americkým výtvorom. Aj napriek tomu boli kategórie informácií, ktoré sa nemohli vysielať. „Napríklad niektoré agentúry, ako napríklad AP, poskytovali backgroundové informácie. Tie sa často nevysielali, pretože riaditeľ Ralph Walter a jeho ľudia ich považovali za príliš provokatívne voči Sovietom,“ povedal tiež Johnson. „Ale prečo by Slobodná Európa nemala vysielať napríklad správu, že sovietske jednotky zostanú navždy? Nakoniec ju vysielala,“ dodal Johnson.
Celú reláciu nájdete na webe ČRo Radiožurnál.
