Čomu sa aktuálne venujete?
Chvíľu som si potreboval upratať priority a tak trocha si utriediť myšlienky. Dnes je na stole viacero možností vrátane energetiky, ktorej som sa venoval pred mojím nástupom do rezortu dopravy. Stále som však predsedom Siete. Aj napriek tomu, že situácia v strane sa od augustového snemu významne zmenila, rozhodol som sa prioritne venovať oživeniu funkčnosti strany, ktorá vyniesla do parlamentu desať poslancov. Som si vedomý, že to nebude jednoduchá úloha, ale pri súčasnom stave môže prísť iba príjemné prekvapenie.
Sledujete kroky svojho nástupcu, aktuálneho ministra dopravy, Arpáda Érseka? Ako sa vám s ním spolupracovalo, keď bol štátnym tajomníkom?
Pán Érsek bol súčasťou tímu od začiatku a nikdy sme nemali žiadne problémy s komunikáciou. Je jasné, že sledujem jeho kroky a považujem za veľmi pozitívne, že pokračuje vo všetkých rozbehnutých infraštruktúrnych projektoch. Viete, je ľahké, a najmä pohodlné a alibistické zrušiť všetko, čo fungovalo doteraz, a začať odznova „po svojom“. Myslím, že toto nie je štýl pána Érseka.
Je to o odvahe a zodpovednosti a nie každý dokáže jasne povedať „toto je moja zodpovednosť“. V momente, ak do hry vstúpi alibizmus a strach z rozhodnutí, nakoniec vždy na to doplatia občania, pretože realizácia projektov sa tak posúva v čase a nikdy sa nepohneme z miesta.
Ako hodnotíte jeho prvé činy – znovuzavedenie IC vlakov na železničnú trať?
Tá požiadavka na zvýšenie štandardu a rýchlosti cestovania medzi Bratislavou a Košicami zo strany verejnosti tu stále rezonuje a znovuzavedenie IC vlakov môže poskytnúť časť riešenia. Celý biznis model je nastavený tak, aby prevádzka týchto vlakov nemusela byť dotovaná štátom. Bude zároveň aj férovou konkurenciou voči RegioJetu, z čoho by mali mať výhody hlavne cestujúci.
Dôležitým faktom je, že v pomerne krátkej budúcnosti bude musieť aj Slovensko otvoriť a liberalizovať svoj trh s osobnou železničnou dopravou, a pokiaľ ŽSSK bude chcieť v tomto prostredí uspieť, tak sa musí začať učiť existovať na báze trhových podmienok bez nedovolenej štátnej pomoci okamžite. Znovuzavedenie IC vlakov by mohol byť perfektný pilotný projekt, ktorý otestuje životaschopnosť ŽSSK.
Trenčín sa búri, že IC vlaky nebudú zastavovať v tomto meste.
Plne chápem reakciu mesta Trenčín, že IC vlaky tu nezastavia. Treba si však uvedomiť, že zmyslom IC vlakov je spojiť Bratislavu s Košicami za menej ako päť hodín. Ak by mali zastavovať v Piešťanoch, Trenčíne, Liptovskom Mikuláši atď., samotný zmysel projektu IC vlakov by sa minul účinku.
Čo zo svojich predsavzatí a cieľov, ktoré ste si ako minister dopravy stanovili, je vám najviac ľúto, že sa vám nepodarí splniť?
Jednou z mojich priorít bolo dokončiť diaľnicu D1. Venoval som veľa času a energie tomu, aby sme v roku 2020 mohli konečne spojiť Bratislavu s Košicami diaľnicou v kvalite 21. storočia. Ospravedlňujem sa všetkým motoristom, ale nedalo sa to zvládnuť v priebehu piatich mesiacov.
Naopak, na čo ste hrdý z toho, čo sa vám za niekoľkomesačné pôsobenie na čele rezortu dopravy podarilo dosiahnuť?
Počas svojho krátkeho pôsobenia v rezorte dopravy som riešil niekoľko komplikovaných prípadov. Hneď po mojom nástupe som musel urobiť zásadné rozhodnutie v súvislosti s koncesnou zmluvou na obchvat Bratislavy D4/R7 v hodnote takmer 2 mld. eur. Ďalšou nášľapnou mínou bolo zavedenie elektronickej diaľničnej známky a samotné vymáhanie pokút za jej absenciu. Tento problém bolo treba riešiť až zmenou zákona, ktorý bol schválený prezidentom minulý týždeň. Podarilo sa mi rozlúsknuť kauzu malého Prešovského obchvatu, kde sa opäť začalo s výstavbou. Tlačil som na realizáciu ďalších veľkých infraštruktúrnych projektov, ako je dostavba diaľnice D1 vrátane riešenia úseku Turany-Hubová alebo tunela Čebrať pri Ružomberku. Rozbehol som prípravné práce pri realizácii diaľničného obchvatu D1 okolo Prešova a križovatky Triblavina.
To všetko boli rozhodnutia, ktoré bolo treba urobiť na základe vecných analýz. Vždy je niekoľko uhlov pohľadu a je iba na zodpovednosti ministra, ako sa nakoniec rozhodne. A práve tu stojíte pred rozhodnutím, spustiť a pokračovať, zrušiť, alebo opäť prehodnotiť, čo znamená v prípade líniových stavieb ďalší zásadný posun v čase. A to si treba všetko veľmi dobre zvážiť. Urobil som aj rozhodnutia, ktoré viedli k ukončeniu niektorých projektov, činností a spolupráce s firmami, kde som považoval ďalšie vynakladanie prostriedkov z verejných financií za neefektívne.
Takto som po dôkladnej analýze zrušil veľký IT projekt „Atlas pasívnej infraštruktúry“ (API) za takmer 50 mil. eur. Nezrušil som ho preto, že by nebol potrebný, ale pre jeho nedostatočnú pripravenosť na strane rezortu. Rovnako zodpovedne prebiehala aj analýza ďalšieho IT projektu „Informačný systém výstavby“ (ISV) za ďalších takmer 50 mil. eur, ktorý by s najväčšou pravdepodobnosťou dopadol rovnako ako API.
Kandidatúru Radoslava Procházku na post sudcu v Luxemburgu spochybňujú viacerí slovenskí politici. Čo si o nej myslíte vy?
Podľa môjho názoru je Rado odborne spôsobilý na výkon tejto funkcie kdekoľvek. Tu by som to skôr otočil a opýtal sa, kto sú tí pochybujúci politici?!
Ako s odstupom času hodnotíte odchod piatich poslancov zo strany Sieť?
Toto je pomerne komplikovaná otázka a možno si zaslúži aj viac pozornosti. Už som to sumarizoval, ale pokojne to urobím opäť.
Sieť sa ocitla v pomerne ťažkej a zložitej situácii hneď v marci po voľbách. Do parlamentu vyniesla desať poslancov, no v momente, keď bolo jasné, že Sieť ide do vládnej koalície so Smerom, tak traja poslanci okamžite opustili stranu a stali sa nezávislými. Zároveň to Sieti úplne polarizovalo členskú a aj voličskú základňu a Rado Procházka už dostatočne nedokázal nikoho presvedčiť o správnosti tohto rozhodnutia a prakticky nulovej šanci poskladať koalíciu z terajšej opozície.
Po rozhodnutí ísť do tejto koalície bolo jasné, že napriek exekutívnym očakávaniam poslancov Siete títo ostali zamknutí v parlamente a museli ostať sedieť v poslaneckých laviciach. Najviac sklamaný bol, pochopiteľne, Andrej Hrnčiar, ktorý neskrýval svoje ambície posadiť sa do ministerského kresla a venovať sa svojim biznisom. Andrej sa ministrom nestal a Rado Procházka mu ako kompenzáciu ponúkol post podpredsedu parlamentu, čo považujem za absolútne chybný a osudný politický krok zo strany Rada Procházku.
Od momentu, ako sa Andrej Hrnčiar posadil do kresla podpredsedu parlamentu, začal využívať svoje postavenie na to, ako predsa len zvýšiť svoj vplyv v rezorte dopravy. Bolo mu jasné, že pri mojom štýle riadenia sa ku svojim kšeftom nedostane, a tak spolu s Martinom Fedorom vymysleli dva varianty, ako so svojimi ambíciami uspieť. Prvým bolo prevzatie Siete cez väčšinu v predsedníctve a ak by to nevyšlo, mali pripravený ešte variant politického obchodu s niektorou z koaličných strán.
V prvom prípade sa snažili to robiť pod zámienkou kritiky komunikácie dovnútra Siete, a hlavne cez nedostatočnú komunikáciu s Radom. Deklarovali, že odchod Procházku je jedinou podmienkou ich zotrvania v Sieti. Rado ich plán pomerne rýchlo odhalil a z predsedníctva Hrnčiara aj Fedora okamžite vyprevadil. Snem potom zvolil za predsedu mňa a dôvod Hrnčiarovej rebélie fakticky pominul.
Ja som so štvoricou poslancov, Janckulík chýbal, absolvoval stretnutie po sneme, ale ich očakávania som nedokázal uspokojiť. To, čo by zjavne prijali, bolo vrátenie Hrnčiara a Fedora do predsedníctva, prevzatie moci nad Sieťou a následne aj rezortom dopravy. Mňa by si možno ako ministra nechali, ale takýto obchod som s nimi nemal záujem uzatvoriť. Toto je absolútne proti mojim zásadám a hodnotám, ktorými sa riadim. Miesto strany som im ponúkol férovú spoluprácu a pravidelnú komunikáciu s tým, že budem od nich vyžadovať aj viditeľnú parlamentnú prácu, politickú viditeľnosť a presadzovanie legislatívnych návrhov pre takmer 150 000 ľudí, ktorí ich do parlamentných lavíc dostali, pretože okrem Aleny Bašistovej sme mali až doteraz iba neviditeľných poslancov.
V tej chvíli si uvedomili, že nielenže nedostanú stranu, ale mali by ešte aj pracovať. Potom to už malo rýchly spád a piati neviditeľní poslanci si zvolili možno menej pohodlný, ale dopredu pripravený druhý variant, Most-Híd, kde sa môžu opäť stať neviditeľní. Z morálneho hľadiska by bolo prirodzené, aby títo piati poslanci vrátili svoj poslanecký mandát, pretože dnes sú v strane, ktorá má možno podobný politický program, ale je to úplne iný politický subjekt s úplne inou voličskou základňou. Samozrejme, nie som naivný a je mi jasné, že títo ľudia takouto sebareflexiou nedisponujú a urobia čokoľvek, aby sa v parlamente udržali. Budúcnosť ukáže, ako tento svoj exodus do iného politického subjektu zobchodovali, ale jeden fakt je istý. Hrnčiar konečne získal vplyv v rezorte dopravy. A tento príbeh bude pokračovať…
Čo bude so stranou Sieť, skúsite ju teda ešte raz oživiť?
Na základe všetkých udalostí sa mi v tejto chvíli iba ťažko hovorí o ďalšej perspektíve Siete do budúcna. Faktom je, že Sieť je stále parlamentnou stranou s dvoma poslancami, a to je našou obrovskou výhodou. Nechcem sa v tejto chvíli zaoberať dlhodobými cieľmi. Prvým krokom je inventarizácia toho, čo nám v Sieti ostalo, personálny audit a zadefinovanie si krátkodobých cieľov v záujme stabilizácie.
Tak ako som uviedol už v úvode, nebude to jednoduché, ale áno. Skúsim Sieť oživiť. Pri takejto resuscitácii nás nevyhnutne čaká aj naladenie sa na skromný finančný model prevádzkových nákladov. Budovanie regionálnych štruktúr v priebehu jeden a pol roka sa ukázalo ako dobrý krok a dnes dostávam množstvo pozitívnych informácií z regiónov od šikovných ľudí, ktorí majú chuť a odvahu pokračovať v práci, a to ma povzbudzuje. Mojou výhodou je, že pri súčasnej situácii a nálade v Sieti môže dôjsť iba k pozitívnemu prekvapeniu.
