Skúsení odborníci k Rusku: Nie je to agresor, zúfalo sa bráni. Na Kryme stavali sídla pre CIA a FBI, Putin to musel zistiť. Česko pohltené európskym superštátom…

    0
    Odborný seminár Mýty o Rusku na pôde Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Čo je pravda o Rusku a čo lož? (Autor: Hans Štembera)

    Bývalému náčelníkovi Generálneho štábu Armády Českej republiky a súčasnému predsedovi vojenského výboru NATO Petrovi Pavlovi, ktorý vlani v marci vyhlásil, že Rusko je agresor, by sa určite nepáčili slová novinára Jana Petráneka. Uznávaný český komentátor ich vyslovil na pôde Poslaneckej snemovne v rámci seminára „Mýty o Rusku“, ktorého spoluorganizátorom bol Inštitút slovanských strategických štúdií. „Hlavný problém Ruska je, že sa dnes zúfalo bráni. Bráni sa, pretože čo svet svetom stojí, existuje teória hier, keď sa každý snaží získať niečo viac. To je stará historická pravda: ja chcem viac, ako má ten druhý,“ postavil Jan Petránek Ruskú federáciu do celkom iného svetla, než je v Česku a jeho mainstreamových médiách obvyklé.

    Korene súčasného stavu vidí už v čase, keď sa skončilo súperenie dvoch vojenských paktov. „Rusko si za Gorbačova koledovalo, keď si nedalo podpísať ten dohovor, že rozpustí Varšavskú zmluvu a druhá strana rozpustí NATO. Z toho je potom tá hra, kto má vlastne pravdu. Teda či platí to, čo je napísané, alebo to, čo bolo len vyslovené,“ upozorňuje komentátor. Preto považuje za veľmi dôležité to, ako tento rok dopadnú v USA prezidentské voľby. „Či v nich zvíťazí Donald Trump, ktorý povedal, že ho teší, že ho podporuje aj Putin. Ale môže to byť aj tak, že Amerika Trumpa nakoniec nezvolí. A sú tu tisíce dôvodov. Napríklad ten, že Putin by mal rád ako protihráča niekoho, kto je čitateľnejší, než sú dnes Spojené štáty,“ konštatoval Jan Petránek.

    Za Jeľcinovej éry bola dvojnásobná strata ako počas Veľkej vlasteneckej vojny

    A pripomína aj ďalší. „Spojené štáty sa veľmi zúfalo vyhýbali akýmkoľvek dohodám s Ruskom, pretože pre Ameriku je Rusko to posledné veľké sústo, ktoré by sa dalo ešte prehltnúť. Čím to je? Všimnite si, že situácia, keď máte na jednej strane politiku, ktorá by mala byť konzistentná s demokratickými a humánnymi hodnotami, a na druhej strane je tu celkom jasná snaha toho druhého položiť na lopatky,“ upozornil vo svojom príspevku. Na nich Rusko skoro skončilo v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. „Keď prišiel rozpad Sovietskeho zväzu a nastúpilo desaťročie Jeľcina, tak toto obdobie znamenalo dvojnásobnú ekonomickú stratu len pre Rusko, než čo stratil Sovietsky zväz vo Veľkej vlasteneckej vojne. Keby som to nečítal zo švédskych štatistických údajov, tak by som tomu neveril,“ priznal Jan Petránek.

    Zvrat však prišiel na jar v roku 2000 zvolením Vladimira Putina za prezidenta Ruskej federácie. „Od ruských cárov cez všetkých tých Leninov, Stalinov, Chruščovov až po Gorbačova s Jeľcinom, tak či už máte alebo nemáte Putina radi, musíte uznať, že to je najatraktívnejší prezident, ktorý sa stará o to, aby sa Rusko udržalo pokope. Potom, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a Jeľcin nechal rozkradnúť Rusko tak, ako u nás nechal Václav Klaus rozkradnúť naše rodinné striebro vďaka strategickej pomoci Západu, tak od nástupu Putina až dodnes sa Rusko snaží vztýčiť. Verím, že sa Rusko postaví na nohy a nedopustí, aby bolo stlačené a rozdrobené, pretože to by bolo pre Európu dosť zhubné,“ podotkol Jan Petránek.

    Putin sa dozvedel, že na Kryme stavajú tri ukrajinské firmy sídlo pre FBI a CIA

    Stačí si vraj predstaviť, keby sa Rusko rozpadlo, tie davy, ktoré idú z Turecka cez Grécko, že by išli zhora. „To by bolo dosť desivé. Rusko je zábranou proti migračnej vlne. A obávať sa nejakej invázie z Ruska je nezmysel. Predstava, že by chcelo obsadiť nejaké územie, je absolútne absurdná. To, ako na neho reagujú v Pobaltí a v Poľsku, je dané tým, že je tam zažratá nenávisť, historicky zakotvená,“ vysvetľoval komentátor, prečo sa tieto krajiny najviac obávajú ruského nebezpečenstva. Vrátil sa aj k minuloročným udalostiam na Kryme. „Rusko de facto vyhovelo tomu, že ho krívajúci milenec Kataríny II. v roku 1783 dobyl pre Rusko. A bolo to potom, keď sa Putin musel dozvedieť – a ruská rozviedka musí fungovať v postsovietskom priestore veľmi dobre –, že na Kryme už tri ukrajinské firmy stavali sídlo pre FBI a CIA,“ uviedol Jan Petránek.

    Preto muselo byť ruskému prezidentovi jasné, že len čo zvíťazí ten správny Majdan, tak sa ruská vojenská vlajka nad Sevastopoľom stiahne a vztýči sa tam vlajka NATO. „Keby Rusko prišlo o krymské námorné vojenské základne, stalo by sa z neho niečo ako mocnosť tretej triedy. To by ruskí generáli museli vtrhnúť do Kremľa a postrieľať celú vládu. To, samozrejme, nie je možné. Rusko má právo byť námornou silou, a ako som sa zmienil v úvode o teórii hier, je krajne nutné, aby sa v tomto svete vyvažovali sily. Rovnováha síl je jediná možnosť, ako zaistiť, aby svet nespadol do tretej svetovej vojny. Koniec koncov v americkej prezidentskej kampani hovorí Donald Trump, že už je proti intervenčnej politike a že je za spoluprácu aj s Moskvou. Keď si toto vezmeme, budeme radi, keď Rusko nájde podporu aj inde vo svete,“ uzavrel Ján Petránek svoje vystúpenie na seminári.

    K ruským dejinám patrí osudová téma týkajúca sa boja na život a na smrť

    Politológ Zdeněk Zbořil vo svojom príspevku s názvom „Môžu za všetko Rus, Rusko a Ruská federácia?“ poukázal na to, že k ruským dejinám, či už ich písali letopisci, historici alebo rozprávali pamätníci, patrí osudová téma týkajúca sa boja na život a na smrť. „Akékoľvek minulé dianie je poznamenané osudovosťou a obavami zo zániku Rusi a Ruska. Preto tiež to neustále pýtanie sa, kto sme my a oni, a kladenie základnej otázky, kto si nás chce podrobiť. V prvej svetovej vojne spieva obyčajný vojak častušku: ,Pišet, pišet car germanskij, pišet ruskomu carju, razabiju ja Rasiju, sam v Rasiji žit budu!‘ Vďaka brestlitovskému mieru sa to takmer podarilo, ale uplynulo len trochu viac ako dvadsať rokov a nemecká armáda prišla rozbiť Sovietsky zväz podľa plánu charakteristicky a s odkazom na dávnu križiacku históriu pomenovaného Barbarossa,“ pripomenul Zdeněk Zbořil.

    V medziobdobí od roku 1914 do roku 1945 sa „Rusko“ pokúsilo uskutočniť západoeurópsku myšlienku „svetovej revolúcie“, neskôr ju zavrhlo a konečne väčšinu jej prorokov fyzicky zlikvidovalo. „Stalinovo rozhodnutie vybudovať socializmus v jednej krajine by sme mohli nazvať nacionalizáciou myšlienky svetovej revolúcie, ale trvalo ešte pol storočia, než sa Zväz rád zmenil na Ruskú federáciu s 83 politicko-administratívnymi usporiadaniami, ktoré dnes nielen poprední svetoví politici označujú za Rusko,“ poukázal politológ. „Pred niekoľkými dňami uplynulo šesťdesiat rokov od dodnes váhavo pripomínaného prejavu Ukrajinca Nikitu Chruščova na XX. zjazde KSSZ. O štvrťstoročie neskôr sa iný Ukrajinec – Leonid Brežnev – pokúsil denacionalizovať Sovietsky zväz za pomoci nového heterostereotypu ,sovietskij narod‘,“ poznamenal Zdeněk Zbořil.

    Obdobie kultu osobnosti sa redukuje na odsúdenie Stalina

    Aj tento pokus má podľa jeho slov v sebe niečo heroické a prorocké alebo sa nám to aspoň tak javí, pretože vieme, ako všetko dopadlo. Spomenul tiež, že u nás, v tej „kultúrnejšej“ Európe, si neuvedomujeme váhu tej neznámej hory historickej literatúry, spomienok a beletrie, ktorá sa zaoberá tzv. obdobím kultu osobnosti. „Dokonca sa mi zdá, že zámerne redukujeme túto udalosť na príbeh, ktorý je už dnes vnímaný stereotypne a má svoju podobu odsúdenia Josifa Vissarionoviča Stalina len preto, aby nemuseli byť postavení pred ,otázku viny‘ tí, ktorí v tom čase na tomto odsudzovanom režime participovali alebo ho dokonca vytvárali,“ uviedol politológ a k otázke, či za všetko môže Vladimir Putin, sa vrátil aktuálnou kauzou Panama Papers, o ktorej najvyšší predstaviteľ Ruskej federácie vyhlásil, že má nabúrať jednotu krajiny.

    Z Českej televízie sa totiž dozvedel, že v kauze Panama Papers sa medzi ďalšími prezradenými z umiestňovania peňazí v daňových rajoch objavili aj Vladimir Putin, Bašár Asad a Si Ťin-pching. „Možno sa o tom dozvieme niečo viac aj z najvyšších miest Európskej komisie, ktorej predsedá Jean-Claude Juncker, ktorý pôsobil v rokoch 1995 – 2013 ako predseda vlády Luxemburského veľkovojvodstva a v rokoch 1989 – 2009 bol aj ministrom financií. Ale o tom, ako sa dnes vníma v Ruskej federácii to, čo všetko ,nezavinil‘ Vladimir Putin od pripojenia sa autonómnej republiky Krym k RF cez vojnu v Sýrii až po vlnu migrácie do EÚ zo všetkých možných svetových strán, sa z médií nedozvedáme skoro nič. S istotou však môžeme povedať, že reakcia na tieto predsudky rodiace sa v ,temnej Európe‘ môže byť rovnako osudová ako kedykoľvek v minulosti,“ varoval Zdeněk Zbořil.

    Koristnícky vzťah Západu voči Rusku je strašne kontraproduktívny

    Ďalšia z prednášajúcich osobností, profesor Oskar Krejčí, sa zaoberala tým, či je Rusko agresívne. „Tá otázka má tri roviny: vojenskú, ekonomicko-energetickú a informačnú, pričom tá posledná rovina je všadeprítomná. Stačí sa pozrieť na panamské dokumenty. Spolu ich uniklo 11,5 milióna a 2,6 terabajtu dát. Hneď počas prvého dňa všetky západné médiá, ktoré môžeme označiť za koalície ochotných, informovali, že v tom bol namočený Putinov priateľ. Stačí pripomenúť, že minulý týždeň prezident Putin oznámil, že pôjde na slávnostné otvorenie rozšíreného Panamského prieplavu. Prečo sa vytvorila táto koalícia ochotných, aby diskreditovala Rusko?“ položil Oskar Krejčí rečnícku otázku.

    Pripomenul, že pri rozpade Sovietskeho zväzu a nástupe Borisa Jeľcina sa Rusko intenzívne podkladalo Západu. „Porážka Sovietskeho zväzu v studenej vojne sa prezentovala ako spoločné víťazstvo ruských a západných liberálov, ktorí bojovali proti tým zlým komunistom,“ uviedol politológ, podľa ktorého je koristnícky vzťah Západu voči Rusku strašne kontraproduktívny. Zamyslel sa tiež nad tým, čo by to znamenalo, keby sa lepším fungovaním ekonomiky zvýšila v Rusku produktivita. „Keď budú rovnaké produktivity práce v Rusku aj v západnej Európe, zvíťazí ten, kto má surovinové zdroje. Preto Rusko nepotrebuje bojovať, stačí mu pokoj na ekonomickú organizáciu. Práve preto existujú politické kalkuly, ktoré hovoria, že sa nesmie Rusku dať čas,“ konštatoval Oskar Krejčí.

    Rusko zachránilo samotnú biologickú existenciu českého národa

    Hovoril aj o rozdelení informačných priestorov. „Keď nastupoval Vladimir Putin v roku 2000 do funkcie prezidenta, podpísal doktrínu informačnej bezpečnosti. Tá upozorňuje, že v prípade, keď nebudú vytvorené ruské informačné zdroje, nemôže ruská ,politická elita‘ optimálne rozhodovať. To preto, že nebude mať vlastný zdroj informácií, ktoré ešte nie sú prečistené ochotnými médiami západnej koalície. Je zrejmé, že sa nám tu rozdelili informačné priestory. Ten demokratickejší je podľa môjho názoru v Rusku. V Rusku nájdete západnú literatúru, na Západe nenájdete ruskú. V Rusku si môžete ísť pozrieť americké filmy, ale ktoré ruské filmy si môžete pozrieť tu?“ spýtal sa politológ.

    Pohľad na Rusko ponúkol aj Radim Fiala, podpredseda hnutia SPD (Svoboda a přímá demokracie), ktoré nad seminárom prevzalo záštitu. „Rusko je krajina, kultúra a geopolitický pojem, ktorý sa našimi dejinami tiahne veľmi intenzívne, a to predovšetkým od čias napoleonských vojen. Rusko bolo vždy vnímané buď s obrovským a nekritickým nadšením, alebo bolo opisované ako surový a necivilizovaný nepriateľ z východu, ktorý je pripravený zničiť európske hodnoty. Treba zopakovať historický fakt, že ruská armáda v ostatných dvoch storočiach naozaj dvakrát masívne prenikla do Európy. Odvážim sa však povedať, že predovšetkým to znamenalo likvidáciu ohavnej diktatúry, ktorá chcela celú Európu ovládnuť. V prvom prípade to bola diktatúra Napoleonovej rodiny a v druhom prípade išlo o nemecký nacizmus. V tom druhom prípade došlo k záchrane samotnej biologickej existencie českého národa,“ zdôraznil Radim Fiala.

    Pohlteniu európskym superštátom sa dá čeliť vďaka vzťahu s Ruskom

    Nie je však nekritický a uvedomuje si, že Rusko má odlišný kultúrno-historický základ, má iné náboženstvo, inak vníma niektoré spoločenské problémy. „Existuje tam iná politická kultúra. Rusko nikdy nebude nezištný patrón nášho štátu tak, ako si to naivne predstavovali niektorí českí obrodenci v devätnástom storočí. Rusko má svoje geopolitické záujmy, ktoré dnes háji. Nejde však o záujmy, ktoré by znamenali – a o tom som hlboko presvedčený – zásadnú hrozbu pre existenciu českého štátu alebo českého národa. Dokonca som presvedčený o tom, že aj napriek rozdielnej politickej kultúre a demokratickej tradícii nepredstavuje Rusko zásadné nebezpečenstvo pre slobodu a demokraciu v Českej republike,“ vyhlásil český poslanec.

    Vyjadril presvedčenie, že Rusko je dôležitým stabilizačným prvkom, s ktorým musí Česká republika dlhodobo spolupracovať pre zachovanie svojej ekonomickej a geopolitickej stability. „Bohužiaľ žijeme v situácii, keď časť českej politiky a médií vstúpila do informačnej vojny proti Rusku. Je otázka, v koho záujme to robia, lebo rozhodne to nie je v záujme Českej republiky. V rovnakom čase rovnakí politici a rovnaké médiá prehliadajú rehabilitáciu fašizmu a nacizmu v Pobaltí a na Ukrajine. Nielen prehliadajú, ale dokonca jej vyjadrujú pochopenie a sympatie. Ide o súčasť snahy o zbavenie suverenity Českej republiky a jej pohltenie európskym superštátom. Ak sa nechceme premeniť na administratívnu jednotku európskeho superštátu a chceme si zachovať štátnu a národnú suverenitu, musíme si zachovať vzťahy k Rusku,“ uzavrel Radim Fiala.

    - Reklama -