Školské odbory chystajú deklaráciu. Chcú ju dostať do programového vyhlásenia. Po voľbách, keď budeme vedieť, kto bude zostavovať vládu, začneme rokovať, vyhlásil Ondek

    0
    Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) na Slovensku Pavel Ondek a minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler (Autor: SITA)

    “Po voľbách, keď budeme vedieť, kto bude zostavovať vládu, začneme rokovať. Pokiaľ sa to bude uberať správnym smerom, bude to dobré. Na prvé miesto dávame rokovania a vyjednávania. Pokiaľ by sme však videli, že to nejde správnym smerom, je možné, že sa dohodneme na protestoch,” vysvetlil Ondek. Odborári spolu so školskými organizáciami chcú, aby vláda povedala, čo chce urobiť so slovenským školstvom, ako to chce urobiť a dokedy to chce urobiť. “Pre nás sú veľmi dôležité časové rozpätia a limity, čo chce budúca vláda urobiť za štyri roky,” dodal s tým, že protesty nevylučujú, no uprednostňujú rokovania. 

    Odborári v stredu rokovali najskôr so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl a Asociácie doktorandov. S nimi sa dohodli na deklarácii v oblasti vysokého školstva. Zhodli sa na tom, že je potrebné, aby išlo v budúcnosti do školstva minimálne šesť percent HDP a tiež, že by doň malo ísť medziročne 0,5 percenta. Hovorili aj o veciach, ktoré sú dôležité pre chod vysokých škôl, ale aj o financovaní verejných vysokých škôl.

    “Odhadujeme, že by bolo treba zvýšiť finančné prostriedky na vysoké školy medziročne o 60 miliónov eur z verejných zdrojov, okrem sociálnej podpory študentov,” zdôraznil predseda odborov. Žiadajú tiež zabezpečiť systém získavania prostriedkov na podporu výskumu, vývoja a inovácií. “Čo sa týka platov na vysokých školách, v deklarácii sme sa dohodli, že budeme spoločne žiadať, aby úroveň platov dosahovala 1,7-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, čo sa týka začínajúceho odborného asistenta, od čoho by sa potom proporcionálne zvyšovali tarifné platy ostatných kategórií vysokoškolských učiteľov,” vysvetlil s tým, že by to malo byť už v rozpočte schválenom tento rok na rok 2017. Teraz je podľa neho priemerný plat približne 860 eur, s 1,7-násobkom by bol nástupný plat aj pre odborného asistenta aj pre pedagóga viac ako 1 300 eur. 

    Signatári deklarácie hovorili aj o ohodnotení nepedagogických zamestnancov, ktorí pôsobia na vysokých školách. Aj v tomto prípade chcú dosiahnuť, aby bola tarifná tabuľka, ktorá je v rámci verejnej služby, zmenená. “Takmer až do šiestej či siedmej platovej triedy sú platy pod minimálnou mzdou,” poznamenal Pavel Ondek. Zamestnanec v druhej až šiestej platobnej triede má dnes rovnaký plat, “takže toto je tá nivelizácia, ktorú chceme zmeniť.” V oblasti vysokého školstva sa dohodli tiež na tom, že treba spoločensky podporovať aj rozvoj doktorandského štúdia v súlade s odporúčaniami európskeho vysokoškolského priestoru. 

    Za oblasť regionálneho školstva prišli na stredajšie rokovanie zástupcovia Asociácie štátnych gymnázií, základných škôl, zástupcovia Asociácie stredných odborných škôl, zástupcovia súkromných škôl, cirkevných škôl, zástupcovia Slovenskej komory učiteľov, rady rodičov i nezávislých kresťanských odborov.

    “Tiež sme sa zhodli na tom, aby prídel z HDP takisto konečne dosiahol minimálnu hodnotu šesť percent s ročným zvýšením o pol percenta. Tu odhadujeme, že by to mohlo ročne priniesť do školstva viac ako 300 miliónov eur,” uviedol predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku s tým, že ide o šesť percent a medziročne 0,5 percenta za celé volebné obdobie.

    Tiež treba podľa neho zefektívniť systém financovania škôl a školských zariadení, zjednodušiť ho a spraviť transparentným. “Je potrebné, aby financovanie a riadenie malo jednu strechu, a to ministerstvo školstva. Dnes je to totiž tak, že rezort školstva riadi a financuje školy aj cez ministerstvo vnútra či samosprávy,” vysvetlil Ondek. Dodal, že ide o to, aby všetky školy spadali pod prenesené kompetencie. Tiež hovorili o tom, čo treba spraviť v rokoch 2017 až 2020.

    “Ostali sme na pozícii 1,2- až 1,6-násobku priemerného platu, no rozdelili sme to tak, aby plat pedagóga, ktorý práve nastúpil do školy, bol na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. A následne aby sa v hierarchii navyšovali platy podľa kariérneho rastu pedagógom, ktorí sú zaradení v desiatej až dvanástej platovej triede,” doplnil. 

    V prípade nepedagogických zamestnancov žiadajú signatári deklarácie zmenu v tarifnej tabuľke tak, aby začínala minimálnou mzdou a od nej by sa následne percentuálne napočítali platové triedy a platové stupne. “Tiež sme hovorili o skvalitnení vzdelávania, pretože tu vidíme priestor na určitú finančnú podporu pre zabezpečenie didaktických pomôcok či iného materiálu pre školy. Tiež chceme, aby sa štát pozrel na niektoré školy, ktoré nemajú možnosti získať peniaze zo štrukturálnych fondov,” povedal Pavel Ondek.

    - Reklama -