Čitateľa Tomáša zaujímalo, či je podľa poslankyne správne, aby bola etika povinný predmet. Argumentoval pritom tým, že naša etika je postavená na kresťanstve, kým v Saudskej Arábii je etické ukameňovať nevernú manželku, nepúšťať ženu von bez sprievodu muža a etická je aj krvná pomsta. „Etika nie je s kresťanským náboženstvom nijak v konflikte. Presne ako píšete, naša etika vychádza v mnohom z kresťanských tradícií. Islamizmus do toho vôbec nemusíme miešať,“ odvetila Petrík.
Petrík poukázala na to, že návrh na povinnú výučbu etiky a voliteľnosť náboženstva pochádza od ministerky Martiny Lubyovej, ktorá je nominantkou SNS. „Autori reformy sa podľa všetkého snažia odvrátiť pozornosť od dôležitých problémov školstva tým, že zavádzajú nezmyselné a nepodstatné reformy v našom školskom systéme,“ odpovedala na poznámku, že na etiku chodí len asi štvrtina detí.
„Je potrebné merať úspechy vo výučbe, ale treba brať do úvahy, že deti nie sú stroje a štandardné testovacie procesy vyhovujú niektorým žiakom viac ako iným. Ideálne by bolo, keby k monitoringu piatakov pribudla podpora pre učiteľov a žiakov v podobe asistentov,“ vyjadrila sa poslankyňa aj k faktu, že Plavčanova nástupkyňa Lubyová zabezpečila financie na monitoring školákov.
Petrík nie je za zavedenie školného na vysokých školách. „Ak by existovala povinnosť platiť školné za štúdium na vysokej škole a brať si následne na štúdium pôžičky, odrádzalo by to mladých ľudí zo skromnejších pomerov,“ nadhodila poslankyňa a ilustrovala to osobnou skúsenosťou, keď ako mladá stredoškoláčka z Liptova išla na prijímačky do Bratislavy a jej rodičia sa museli obracať a ona chodievala na brigády. „Školné by ma odradilo a možno by som nikdy nedosiahla potenciál a neodovzdala spoločnosti toľko, ako som mohla vďaka vzdelaniu. Na vysokú školu by mali ísť tí najšikovnejší a najpracovitejší, nie tí, čo sú zabezpečení,“ myslí si.
Slobodný výkon poslaneckého mandátu poslankyňa považuje za základ demokracie. „Ak sa totiž stranícke vedenie začne správať v rozpore s programom či demokratickými hodnotami, vlastní poslanci ich môžu ,umravniť'. Ak je to naopak, tak poslancov ani nepotrebujeme, stačilo by dať do poslaneckých lavíc opice, ktoré by za banán zdvíhali ruky rovnako dobre a robili by to navyše úplne zadarmo,“ argumentovala.
So zmenou slobodného mandátu nesúhlasí, hoci Kollárovi traja odídení poslanci dnes svorne hlasujúci so Smerom tak podľa nej nerobia kvôli hodnotám a službe občanom. „Z programu Siete sa do programového vyhlásenia vlády nedostalo takmer nič. A práve preto som dnes nezaradená ja, ešte stále si stojím za programom a službou občanom, o ktorej sme pred voľbami hovorili,“ pripomenula Petrík.
Čitateľ Boris chcel vedieť, prečo podľa poslankyne mainstreamové médiá znásilňujú pravdu a uzurpujú si právo, že len nimi podávané informácie sú pravdivé. „Medzi médiami, ktoré sú tradičné, a medzi pochybnými internetovými servermi, Zem a Vekom a podobnými, je viacero rozdielov, napríklad novinár by sa nemal hanbiť sa podpísať, zverejniť majiteľa, zdroje informácií a finančné zdroje,“ tvrdí Petrík. Je presvedčená, že jedným z dôvodov, prečo sú tradičné médiá oveľa dôveryhodnejšie, je, že vieme, kto to píše, kto to platí a aké môže mať záujmy.
„Neznamená to však, že máme rezignovať na kontrolu informácií z mainstreamových médií a automaticky akceptujeme všetko, čo sa tam dozvieme,“ uviedla s tým, že aj tradičné médiá sa zvyknú pomýliť, existujú však metódy, ktoré pomôžu odhaliť, či ide o propagandu, hoaxy alebo dôveryhodné spravodajstvo. Čitateľovi odporučila pozrieť si stránku študentského projektu z Brna zvolsi.info, kde sa snažia dať čitateľom návod, ako rozoznať propagandu od dôveryhodných informácií.
Odpovede sa dočkala aj Bea, ktorá má pocit, že komunisti mali prepracovanejšiu rodinnú politiku. „Rodinná politika u nás naozaj zlyhala. Deti by sa mali starať o svojich rodičov a štát má úlohu pomôcť tým, o ktorých sa deti starať nemôžu,“ priznala Petrík, pričom sociálny systém z jej pohľadu zlyháva pre nedostatok miest v zariadeniach sociálnych služieb a opatrovateľov, ktorí by starším odkázaným na pomoc pomohli v domácnosti. „Akákoľvek diktatúra má občas aj svetlé stránky, ale nevidím veľmi zmysel v tom ich vyťahovať, pretože ľudia napríklad na tých hraniciach umierali, aby sa dostali do zahraničia. Utrpenie ľudí v diktatúre bolo oveľa väčšie ako dnes a mali by sme si vážiť slobodu a ľudské práva, ktoré dnes máme,“ nazdáva sa poslankyňa.
