Šialená mašinéria slovenskej justície. K utečencovi sa správali ako k ťažkému zločincovi. Mal tú drzosť požiadať o azyl. U nás

    0
    Budova ministerstva spravodlivosti (Autor: SITA)
    Príbeh jedného z utečencov zo Sýrie, ktorý nevie po slovensky, prináša Liga za ľudské práva na svojom blogu na stránkach portálu denníka SME. Muž, ktorého pre prebiehajúce azylové konanie nazývajú Nizar, prišiel na Slovensko pred štyrmi mesiacmi. Bez víz ho zatkla cudzinecká polícia a skončil na súde. 

    Ako ťažký zločinec

    Práve situácia, ktorá vznikla v súdnej sieni za prítomnosti zástupcov Ligy za ľudské práva (HRL), je stredobodom spomínaného blogu. Nizara do súdnej siene podľa predstaviteľov HRL „predviedli v putách a spútavacom opasku, v sprievode dvoch uniformovaných a ozbrojených policajtov, spôsobom, akým inak predvádzajú len ťažkých zločincov“. 
     
    Súd sa konal na podnet navrhovateľa, ktorým je práve Nizar. Už štyri mesiace žije v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, lebo nemal pri vstupe na slovenské územie víza. Odporcom návrhu na prepustenie Nizara bola cudzinecká polícia, ktorú na pojednávaní zastupovali dve ženy z tohto úradu. Už začiatok bol podľa Ligy za ľudské práva chaotický, keď sudca odložil pojednávanie o 15 minút, lebo meškal tlmočník. 
     
    Všetci prítomní mali na príkaz sudcu počkať vonku na chodbe, ale keď vychádzali zo súdnej siene, práve prišiel tlmočník a pojednávanie mohlo pokračovať. Po overení totožnosti si tlmočník „prekvapivo“ sadol na lavicu pre verejnosť, ale sudca ho vyzval, aby si vzal stoličku a ukázal mu, aby sa posadil na stranu odporcu, teda cudzineckej polície, a nie na stranu navrhovateľa, ktorý nehovorí po slovensky. 

    „Kafkovský“ proces

    „Už samotné usporiadanie osôb prítomných v súdnej miestnosti vyvoláva otázniky. Vedľa Nizara sedia traja uniformovaní policajti, jeden z nich sa pohráva s obuškom v ruke. Tlmočník sedí na strane odporcu. A celý kafkovský proces sa začína,“ píše Liga za ľudské práva (HRL) vo svojom blogu. 
     
    Nizar mal predniesť svoj návrh súdu, ale keďže nevie po slovensky, nechal to na tlmočníka. Tvrdenia z návrhu však boli podľa HRL „v podaní tlmočníka viac ako nezrozumiteľné“. Tlmočník je však postarší pán a v právnickej terminológii nie je veľmi doma. Namiesto toho, aby si prisadol k Nizarovi, zostal na mieste odporcu a neustále si presadal k navrhovateľovi. „Človek má chuť sa postaviť z lavice pre verejnosť a presunúť tlmočníkovu stoličku na druhú stranu. Prečo to nenavrhne samotný sudca, zostáva záhadou,“ píše HRL. 
     
    Preklad bol na súde údajne taký kostrbatý, že Nizar nakoniec požiadal, aby jeho návrh, ktorý mal, mimochodom, napísaný na papieri v slovenčine, prečítal tlmočník súdu. Sudca na to reagoval slovami: „Viem čítať“. Ľudia v súdnej sieni tak netušili, čo vlastne Nizar žiadal vo svojom návrhu. 

    Oslobodili ho, ale…

    Zaujímavé je, že Nizar sa nedostal ani k prekladu päťstranového stanoviska odporcu, ktorým bola cudzinecká polícia. Sudca žiadosť o preklad do arabčiny zamietol s tým, že by to o dva týždne predĺžilo zákonnú lehotu, ktorú má súd na vydanie rozhodnutia v tejto veci. Verdikt súdu znel nakoniec pozitívne pre Nizara. Súd nariadil jeho okamžité prepustenie z útvaru policajného zaistenia. 
     
    Napriek oslobodzujúcemu rozsudku sa Nizar prepustenia z útvaru policajného zaistenia nedočkal. Cudzinecká polícia ho odviezla zo súdu priamo na útvar, údajne pre „osobné veci“. Po prepustení súdom mohol už byť v azylovom tábore v Humennom. Po niekoľkohodinovom nočnom výsluchu ho nakoniec znova nechávajú v zaistení, údajne pre podozrenie, že by mohol utiecť. To všetko napriek tomu, že podľa HRL celý čas tvrdil, že chce na Slovensku zostať žiť a nechce nikam utiecť. 
     
    Celý článok si môžete prečítať TU.
     
    - Reklama -