Bandiho poviedky vznikali v rokoch 1989 až 1995 (teda v záverečnom období vlády veľkého vodcu Kim Ir-sena a počas obdobia smútku po jeho pohrebe) a v roku 2013 ich prepašovali do Južnej Kórey. Kim Ir-sen a po ňom Kim Čong-il vládli ľudu Severnej Kórey pevnou rukou a ani na chvíľu nenechávali nikoho na pochybách, že komunistická diktatúra chce pre všetkých len to najlepšie. Poviedkový súbor Žaloba túto masku strháva. Autora inšpirovali skutočné príbehy ľudí žijúcich v totalitnom režime. Či už ide o obyčajných robotníkov, alebo pchjongjangskú elitu, hrdinovia Bandiho poviedok sa stávajú účastníkmi a svedkami krutých praktík režimu, pre ktorý ľudský život nič neznamená.
Hoci z času na čas vychádzajú podobne kriticky ladené pamäti a próza severokórejských utečencov, vždy ide o práce napísané až po tom, ako ich autor unikol do slobodného sveta. Doteraz sa neobjavilo dielo odsudzujúce tyranský, nedemokratický režim Severnej Kórey od autora, ktorý v Severnej Kórei stále žije. Pred prepašovaním autor rukopisu Bandi podotkol, že aj keby sa jeho poviedky podarilo vydať len v Južnej Kórei, stačilo by mu to. Toto dielo však treba vnímať ako úprimnú a naliehavú prosbu o to, aby sa na represívny režim Severnej Kórey upreli zraky celého sveta.
Zjednocujúcou témou zbierky je okrem kritiky straníckych praktík aj autobiografický motív dezilúzie tých hrdinov, ktorým osudové udalosti náhle otvoria oči a oni uvidia desivú realitu propagandistických lží. Tak, ako sa to údajne stalo aj autorovi. Utrpenie a smrť mnohých blízkych počas hladomorov na začiatku 90. rokov ho priviedli k rozhodnutiu opísať v umeleckej prozaickej podobe pravdu o severokórejskej spoločnosti a pokúsiť sa ju ukázať svetu.
Totožnosť severokórejského autora prirovnávaného k Solženicynovi je z pochopiteľných dôvodov prísne tajná, a preto sa pod zbierku siedmich poviedok podpísal pseudonymom Bandi, čo v kórejčine znamená svätojánska muška. Radšej, než zo Severnej Kórey utiecť, sa rozhodol urobiť zo svojho diela akéhosi vyslanca, hoci pri tom nasadzuje vlastný život. Nepochybne verí, že úsilie zvonku môže otrockú spoločnosť, v ktorej žije, pretvoriť rýchlejšie ako úsilie zvnútra.
