“To, samozrejme, zahŕňa aj Severoatlantickú alianciu,” zdôraznil Stoltenberg, ktorý však odmietol špekulovať, či by prípadný útok zo strany KĽDR na americké zámorské územie Guam spustilo odvetnú reakciu ukotvenú v dohovore NATO o spoločnom vojenskom postupe.
Článok číslo päť dohovoru NATO totiž hovorí, že útok na jedného člena tohto vojensko-geopolitického zoskupenia je považovaný za útok proti všetkým jeho ostatným členom. Guam, ostrov v Pacifiku, je strategickým bodom USA a častým predmetom ohnivej rétoriky Pchjongjangu.
Stoltenberg vyzval Severnú Kóreu, aby zastavila svoj vývoj jadrových zbraní, tvrdiac, že ide o hrubé porušenie bezpečnostných rezolúcií OSN a “ohrozovanie medzinárodného mieru a stability”.
NATO odsúdilo jadrové a balistické skúšky KĽDR, v súvisiacej diplomacii sa však priamo neangažuje.
Členovia Bezpečnostnej rady OSN sa rozchádzajú v názore na spôsob riešenia severokórejskej krízy. Zatiaľ čo USA predložili návrh rezolúcie, ktorá počíta so zvýšením sankcií a odrezaním zvyšných zdrojov príjmu pre Pchjongjang, Rusko sa vyjadrilo ohľadom ďalších sankčných opatrení skepticky, tvrdiac, že nemajú dostatočný efekt.
Analytici sa domnievajú, že vojenský konflikt s KĽDR by bol zničujúci ako pre Severnú tak aj pre Južnú Kóreu. Niektorí zastávajú názor, že severokórejský vodca Kim Čong-un sa usiluje len o vlastníctvo jadrového arzenálu, ktorý má slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, a otvorenú vojnu v úmysle nemá.
