Podľa vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku právo na slobodu presvedčenia a prejavu zahŕňa slobodu vyhľadávania, prijímania a rozširovania informácií, čo je kľúčovým prvkom demokratického riadenia a vývoja.
“Ľudia potrebujú, aby boli plne informovaní, aby si mohli vytvoriť názor a zapojiť sa do rozhodovacích procesov, ktoré ovplyvňujú ich životy. Sloboda informácií prispieva k lepšiemu riadeniu, pretože zvyšuje transparentnosť vo verejných záležitostiach a môže byť použitá ako nástroj, aby sa vlády zodpovedali za svoje činy, najmä ak prístup k informáciám odhaľuje porušovanie ľudských práv alebo korupčných praktík,” píše Mogheriniová.
EÚ sa zaviazala, že bude podporovať a chrániť slobodu presvedčenia a slobodu prejavu po celom svete, čo od roku 2014 platí aj pre kyberpriestor. Šéfka diplomacie EÚ preto odsúdila rastúcu mieru zastrašovania a násilia voči novinárom, obhajcom ľudských práv a médiám v mnohých krajinách sveta.
EÚ je podľa nej odhodlaná bojovať proti právnym predpisom alebo právnej praxi, ktoré podporujú cenzúru a autocenzúru alebo zavádzajú právne postihy (trestné, finančné či administratívne), ako aj proti úradnému zneužitiu trhového mechanizmu a nepriaznivých ekonomických podmienok proti médiám.
Valné zhromaždenie OSN 20. decembra 1993 vyhlásilo 3. máj za Svetový deň slobody tlače. Generálna konferencia UNESCO na svojom 26. zasadaní v roku 1991 schválila Deklaráciu z Windhoeku, ako aj rezolúciu o Podpore slobody tlače vo svete, s ktorými sa obrátila na VZ OSN so žiadosťou, aby vyhlásilo 3. máj za Svetový deň slobody tlače.
