Šefčovič súhlasí s protipoľskými sankciami. Je to hanba, pohoršuje sa Krajniak. Článok 7 je možno iba cesta, ako Poliakov utĺcť, tvrdí analytik

    0
    Zástava Poľska (Autor: APL)

    Podľa hovorcu ministerstva zahraničných vecí Petra Suska patrí právny štát medzi mimoriadne dôležité princípy a hodnoty, na ktorých je vystavaná EÚ, a všetky členské štáty sú viazané ich dodržiavaním. Slovensko považuje Poľsko za dôležitého partnera a suseda, a preto ministerstvo venuje rozhodnutiu Európskej komisie iniciovať konanie voči Poľsku náležitú pozornosť. „Zároveň však vyjadrujeme presvedčenie, že ešte stále existuje dostatočný priestor na vyjasnenie všetkých otázok, ktoré sú predmetom záujmu európskych inštitúcií,“ dodal Susko.

    „Podľa mňa to nebolo šťastné rozhodnutie, pretože Poľsko má nového premiéra. Únia s ním mala najprv rokovať,“ komentovala situáciu pre Parlamentné listy europoslankyňa Monika Beňová, ktorá je členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov. Európski socialisti pritom súhlasia s rozhodnutím Európskej komisie o aktivovaní článku 7 Zmluvy o EÚ proti Poľsku pre porušovanie zásad právneho štátu a zásad delenia výkonných, zákonodarných a súdnych právomocí zo strany poľskej vlády a poľského prezidenta. Písali sme o tom TU.

    Europoslanec Branislav Škripek sa na sociálnej sieti vyjadril, že EK má strážiť dodržiavanie zmlúv a záväzkov členských štátov. „Ale v čase, keď sa vymenil v Poľsku premiér, Komisia mohla lepšie zareagovať na podanú ruku zo strany Poliakov a zahájiť skutočný dialóg,“ myslí si. Povinné kvóty na migrantov a karhanie strednej Európy, že nie je dostatočne solidárna, už podľa neho vzbudili odpor verejnosti voči európskym politikom.

    „Spustenie čl. 7 poškodí obraz EÚ v očiach Poliakov, ktorí sú inak eurooptimisticky naladení, ešte viac. A trpieť bude verejná mienka v celej V4,“ predpokladá Škripek. Podmienenie členstva v EÚ počas mečiarizmu považuje za účinnú a úspešnú motiváciu pre Slovensko. Nemyslí si však, že sankcie pre plnoprávneho a rovnocenného člena budú mať rovnaký efekt.

    SaS: Zostavme komisiu, ktorá sa bude zaoberať poľskou legislatívou

    Slovenská vláda by sa mala aktívne zapojiť do posúdenia otázky, či schválené zmeny v justícii ohrozujú právny štát v Poľsku a narúšajú rozdelenie štátnej moci na výkonnú, zákonodarnú a súdnu. Pasivita v tomto prípade znamená, že rozhodnutie slovenskej diplomacie vo veci sankcií Európskej únie voči poľskej vláde bude nekvalifikované s negatívnymi následkami na povesť Slovenska v zahraničí i našich občanov,“ konštatuje sa v odpovedi SaS pre PL.sk.

    Táto dilema slovenskej diplomacie nie je podľa liberálov neriešiteľná. „Postup Európskej komisie má tichú podporu Nemecka a Francúzska, teda štátov, ktoré tvoria takzvané integračné jadro Európskej únie, ku ktorému sa upína premiér Fico. Na druhej strane Poľsko je členom Vyšehradskej štvorky a existujú sféry – napríklad azylová politika, poľnohospodárstvo – kde máme v rámci EÚ spoločné záujmy,“ upozorňujú saskári. Vyzýva preto vedenie parlamentu, aby zostavilo osobitnú poslaneckú komisiu, ktorá sa bude zaoberať novou poľskou legislatívou a vytvorí si na ňu a celkovú politickú situáciu v Poľsku názor na stretnutiach s poľskou vládou aj opozíciou

    Poslanec Milan Krajniak (Sme rodina) na sociálnej sieti upozornil, že eurokomisár Maroš Šefčovič hlasoval za spustenie procesu proti Poľsku, a považuje to za hanbu. „Hanba Šefčovičovi, hlasoval proti Poľsku. Vraj Poliaci nemajú právny štát? Stalo sa iba to, že vymenili skorumpované súdne elity a začali naozaj stíhať korupciu. A toto sa Bruselu nepáči?“ pýta sa Krajniak a pokračuje rečníckymi otázkami, či by vedenie EÚ radšej malo v Poľsku skorumpované elity, ktoré by boli probruselské, a kde je v tejto veci principiálnosť a spravodlivosť.

    Môže to byť začiatok fragmentácie EÚ

    Zaujímalo nás aj stanovisko politického analytika Jána Baránka. „Je to o rôznom videní sveta aj o tom, ako má Únia vyzerať. Poliakom vyčítajú hlavne súdy, čo je naozaj na zváženie. Či zmeny, ktoré Poliaci urobili, sú úplne v poriadku. Na druhej strane, možno im treba nechať priestor, aby vysvetlili, prečo to tak urobili,“ tvrdí. Článok 7 podľa neho vymysleli kvôli Rakúšanom, keď mali vo vláde Heiderovu stranu. „Ale vtedy som nevidel také zásadné skutky, aj keď postoje boli. A pritom nemožno Právo a spravodlivosť alebo Kaczynského porovnávať s Heiderom. To je priepastný rozdiel, a napriek tomu došlo k niečomu takému,“ čuduje sa.

    Poľsko sa ako stredoeurópsky hegemón snaží vydobyť si silnejšie miesto aj v rámci Únie. „A možno je to aj cesta, ako to Poľsko trochu utĺcť a vyhraniť mu presné miesto, lebo Poľsko a Nemecko sú odvekí rivali. Skúsenosť z 2. svetovej vojny je pre Poliakov mimoriadne zlá, takže viem si predstaviť, že Poľsko bude veľmi silno odporovať. Môže dôjsť aj k narušeniu spolupráce v strednej Európe,“ obáva sa analytik, pretože podľa jeho informácií Maďarsko ani Slovensko aktiváciu článku nepodporia. „Predpokladám, že ani Česi nie,“ dodal Baránek.

    „Je to aj zápas o to, čo rozumieme pod pojmom demokracia, lebo ten pojem sa stále vyvíja. Jednak je to zápas o to, ako bude vyzerať Únia, jednak o jednotu alebo spoločné postupy v rámci strednej Európy. Je to aj reakcia na to, že Poľsko nechce byť len stredoeurópskym, ale celoeurópskym hráčom,“ zhrnul Baránek s tým, že výhrady voči takzvaným demokratickým postupom sú podľa neho až na poslednom mieste a myslí si, že sú prehnané.

    Chorváti by podľa Baránka aktiváciu článku 7 tiež nemuseli podporiť. „Možno to bude tesné, ale v každom prípade, ak to prejde, môže to byť začiatok fragmentácie EÚ. Poľsko nie je Slovensko. S naším počtom obyvateľov a ekonomikou si Paríž aj Berlín ľahko poradia. Poľsko je úplne niekde inde, aj ekonomicky, aj počtom obyvateľov,“ prízvukuje.

    Neopomenul ani geopolitický aspekt – z regiónu strednej a východnej Európy má práve Poľsko najlepšie vzťahy s Amerikou a veľmi úzko vojensky spolupracujú. „A toto môže byť veľká nepríjemnosť z hľadiska vojenskej a obrannej spolupráce s USA, ktoré sa sťahujú a stávajú sa izolacionistickými podobne ako pred 1. a 2. svetovou vojnou. Môže to ešte priniesť rôzne nečakané situácie aj do geopolitického priestoru,“ zhodnotil Baránek.

    „Na jednej strane sú Poliaci silno protiruskí, podobne ako napríklad Nemci alebo Francúzi. Na druhej strane si zrovna na nich idú skúšať nejaké články, čo v konečnom dôsledku nahráva Putinovi. Takže neviem, či si európski politici uvedomujú všetky tieto súvislosti, ktoré by mali zohľadniť. Či to stojí za to ísť s Poľskom takto na hranu, lebo je veľmi užitočný člen Európskej únie,“ uzavrel analytik.

    - Reklama -