“To si myslím, je taký najlepší výsledok dôkaz toho, že Slovensku členstvo v EÚ prinieslo veľmi veľa výhod. Som presvedčený, že pokiaľ by prišlo k ďalšej užšej integrácii, že by to malo rovnaké dôsledky. Určite nikto nebude Slovensko nútiť do opatrení, ktoré by znižovali jeho konkurencieschopnosť. Myslím si, že už za tých uplynulých pár rokov sme videli, ako sa Slovensko približuje životnou úrovňou k tým najvyspelejším krajinám,” priblížil Šefčovič.
Slovenský spotrebiteľ ekonomicky rastie
Každý človek podľa Šefčoviča vývoj SR však posudzuje na základe svojho osobného vnímania percepcie a niekedy sa mu môže zdať, že štatistiky nie sú úplne presné. “Pokiaľ sa však na to pozrieme prostredníctvom makroekonomických hodnôt, tak tá realita sa skutočne deje. Musím povedať, že prvýkrát po mnohých rokoch pozitívny rozvoj Slovenska nie je až tak závislý od exportu, ako od rastu domácej spotreby. A to je už takým dôkazom, že aj slovenský spotrebiteľ ekonomicky silnie, rastie a že bude dôležitým stabilizačným faktorom do budúcnosti,” myslí si podpredseda EK.
“Opatrenia, ktoré by nás posunuli vpred v oblasti lepšieho fungovania eurozóny, by nám určite boli na prospech, a to aj kvôli tomu, že by nám umožnili lepšie sa pripraviť a vyhnúť sa takým krízam, cez akú sme v minulosti prešli. Určite aj vytvorenie rozpočtovej kapacity pre eurozónu, o ktorej sa diskutuje, by nám pomohlo posilniť to, ako spolupracujeme v rámci eurozóny a ako si budujeme doplnkové nástroje na boj s eventuálnymi krízami,” poznamenal.
Spolupráca v boji proti daňovým únikom
Pripomenul, že Slovensko je mimoriadne priemyselná krajina, ktorá väčšinu produkcie vyváža do krajín EÚ. “Pomohla by preto lepšia spolupráca napríklad v oblasti boja proti daňovým únikom, karuselovým podvodom, či rôznemu zneužívaniu cezhraničnej spolupráce,” zdôraznil. Odstránenie týchto neduhov by podľa jeho slov bolo na prospech ako ekonomike SR, tak aj ekonomike EÚ.
“Presadzovanie takejto politiky vytvára pre našich absolventov väčšie príležitosti a možnosti uplatniť sa nielen na slovenskom, ale aj na celoeurópskom trhu práce. Pokiaľ by dochádzalo k približovaniu a vytváraniu jednotlivých politík, nám to vytvorí priestor na to, aby sme v spolupráci s inými, možno zahraničnými vysokými školami dokázali pripraviť študijné programy pre študentov tak, aby tí boli schopní pracovať v celoeurópskom priestore,” doplnil Daňo.
Obnoviteľné zdroje energií su cestou pre Slovensko
Solárne zdroje sú v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) cestou do budúcnosti pre Slovensko. Uviedol to na tlačovej konferencii v Bratislave podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za Energetickú úniu. Budúcnosť má podľa neho aj vodná energia.
“Keď som sa rozprával s asociáciou stavebníkov, tak mi hovorili, že dnes v podstate niet budovy, ktoré sa stavajú alebo rekonštruujú, na ktorej by sa neuvažovalo s nejakým využitím solárnych panelov. Myslím si, že to bude pre Slovensko cestou do budúcna,” povedal Šefčovič.
Pripomenul, že do roku 2020 by sa malo v EÚ vyrábať 20 % energií z OZE, mali by sa znížiť emisie CO2 o 20 % a mala by sa dosiahnuť 20-% energetická efektívnosť. EÚ podľa jeho slov uvedené ciele napĺňa alebo je k nim veľmi blízko. A takisto sa to týka Slovenska, poznamenal eurokomisár.
Šefčovič by ponechal na každej krajine, ako sa k cieľom prepracuje a na aký OZE sa bude spoliehať. “Nejakým spôsobom by som nezošnuroval jednotlivé členské krajiny, akým spôsobom sa majú k cieľom dopracovať. Niektoré krajiny majú preferenciu pre vodné elektrárne, niektoré pre solárne panely, niektoré pre veterné turbíny. Napríklad v Írsku sú veterné turbíny práve tou technológiou, ktorú ľudia nepodporujú a s ktorou majú problém. Preto sa stále viac a viac investuje do produkcie čistej energie z vetra, v takzvaných príbrežných elektrárňach. To znamená, že tie 'vrtule' sú postavené tak ďaleko od pobrežia, že ich nie je vidieť,” dodal Šefčovič.
