Samit NATO podľa neho pomohol odstrašiť Rusko, a to voči Rusku najtaktnejším spôsobom. „Vo Varšave sa schválilo, že vo východných krajinách NATO budú rozmiestnené štyri prápory: britský (v Estónsku), kanadský (v Lotyšsku), nemecký (v Litve) a americký (v Poľsku). Štyri prápory nepredstavujú pre Rusko žiadnu hrozbu a ani nemôžu zvrátiť jeho prevahu v regióne,“ uvádza Joch. Podľa neho je ich zmysel dvojaký: uistiť dané krajiny, že to NATO s ich obranou myslí vážne, a odstrašiť Rusko. A to nie v podobe dostatočnej obranyschopnosti, ale v podobe takzvaného spúšťacieho knôtu.
„Keby Rusko zaútočilo na Pobaltie, nezabilo by len miestnych ľudí, a tak by nemohlo kalkulovať s tým, že zvyšok Aliancie si pre nich nebude páliť prsty, ale nutne by muselo zabiť aj vojakov iných krajín NATO, čím by ich automaticky zatiahlo do vojny proti sebe. Ale pretože to vie, nezaútočí, vojnu nerozpúta, Pobaltie tak bude v bezpečí – a Rusko tiež, lebo z NATO ho nechce napadnúť nikto,“ dodal Joch. Podľa neho majú štyri aliančné prápory podobnú úlohu, akú mali americké jednotky v západnom Nemecku na začiatku studenej vojny.
Nejde o rusofóbiu
NATO nechce podľa jeho názoru vojnu a Rusku len naznačuje, čo by sa mohlo stať. „Rusi to chápu; ich reakcia na samit bola (zatiaľ?) veľmi mierna: Vyhlásenie, že NATO vraj ,démonizuje‘ Rusko a chce sa brániť pred údajne neexistujúcou hrozbou z východu,“ uviedol Joch. Rusko si vraj za súčasnú situáciu môže samo. Je to totiž štát, ktorý ako jediný po roku 1945 v Európe ukradol časť územia inej krajine. Myslí tým Krym Ukrajine.
„Je to štát, ktorého bombardéry opakovane a často narušujú vzdušný priestor iných krajín, nielen Pobaltia. A je to štát, ktorý – hoc´ vie, že zo strany NATO mu nič nehrozí – začal proti jej členom na ich území mediálnu propagandistickú vojnu. S tým všetkým môže Rusko kedykoľvek prestať – a vzťahy sa okamžite zlepšia,“ uzavrel Joch s tým, že o tom, že nejde o nejakú iracionálnu rusofóbiu, svedčí aj postoj tradične neutrálnych krajín Švédska a Fínska, ktoré nadviazali spojenectvo s NATO.
