“Filozofiou úradu je zvyšovať transparentnosť vo verejnom obstarávaní a rozširovať hospodársku súťaž pri prerozdeľovaní verejných zdrojov, nie ju zužovať,” uviedol.
Danko: Verejné obstarávania a stavebný zákon potrebujú zmeny
Zdôraznil, že prvoradou úlohou vyhlasovateľov súťaží je zabezpečiť prípravnú fázu, v ktorej musia nediskriminačne nastaviť podmienky, vrátane nediskriminačnej špecifikácie, ktorá nesmeruje ku konkrétnym výrobkom a výrobcom.
Predpoklady na to podľa Hliváka vytvorila veľká reforma verejných obstarávaní z roku 2018. Uviedol, že ÚVO ju pripravil po širokej diskusii a zapracoval do nej aj požiadavky vyhlasovateľov súťaží.
Návrhy prediskutovali aj s “ďalšími dôležitými subjektmi, ktoré vstupujú do procesu verejného obstarávania”. Deklaroval, že zastúpenie mala štátna, verejná správa, tretí sektor, podnikateľské zväzy či akademická obec.
Hlivák poznamenal, že v podobnom zložení pokračovali aj pri tohtoročnej príprave zmien zákona.
Podotkol, že na rokovaniach boli zastúpení aj členovia Vlády SR a Kancelárie NR SR, ktorá však podľa jeho slov nevzniesla také požiadavky, ako deklaruje Danko.
Predseda parlamentu Andrej Danko si myslí, že verejné obstarávania a stavebný zákon potrebujú zmeny. Pomohlo by podľa neho napríklad zvýšenie limitov na možnosť priamych zadaní s užším ponukovým konaním.
“To znamená zvýšiť limit, aby povedzme do jedného milióna eur mohol zadávateľ osloviť minimálne tri firmy a v rámci toho urobiť aspoň nejakú úpravu,” povedal v rozhovore pre TASR s tým, že sa to nedá urobiť bez ÚVO.
Začiatkom júla predstavil ÚVO ďalšiu novelu zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom sú opatrenia zamerané aj na majetkové prepojenia osôb, zneužívania opravných prostriedkov či environmentálny aspekt obstarávania.
Hlivák vtedy zdôraznil, že zmeny vychádzajú aj z aktuálnych potrieb aplikačnej praxe.
Od 1. januára platí veľká novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá podľa neho splnila svoj cieľ, obstarávanie je rýchlejšie a jednoduchšie.
