Na Kvetnú nedeľu to bolo presne 13 rokov od chvíle, keď spojeneckí vojaci vkročili na územie Iraku, aby sa postarali o zvrhnutie Saddáma Husajna a jeho režimu. S jednotkami USA bojovali počas invázie, ktorá sa začala 20. marca 2003, aj vojaci Veľkej Británie, Austrálie a Poľska. Neskôr sa pridali ďalší spojenci. Podľa prieskumu, na ktorý sa odvoláva americká televízia CBS News, je dnešná situácia na Blízkom východe výsledkom invázie a následnej okupácie, ktorá trvala celých deväť rokov.
Protichodné názory
Najnovšie prieskumy ukazujú, že viac ako polovica Američanov podporuje pozemnú inváziu, ktorá by rázne uťala pôsobenie takzvaného Islamského štátu v Sýrii. Rovnako veľa obyvateľov USA však odmieta, aby ich krajina prijala sýrskych utečencov.
Fakt, že s prípadnou pozemnou inváziou do Sýrie by sa prirodzene zvýšil aj počet ľudí, ktorí sa snažia krajinu opustiť, Američanom zrejme neprekáža. Okrem toho by akákoľvek pozemná invázia znamenala ďalšiu okupáciu, ktorá by zabrala niekoľko rokov a ani potom by nebola zaistená bezpečnosť Sýrie. Podobne sa to skončilo v Iraku, odkiaľ spojenecké sily odišli pred pár rokmi a kontrolu nad bezpečnostnou situáciou v krajine prebrali tamojšie policajné a vojenské jednotky.
Vykrikujú, ale bojovať nechcú…
Ďalší nedávny telefonický prieskum ukázal aj zaujímavé rozpory v názoroch mladšej generácie Američanov. Podľa dotazníka by v USA až 60 % mladých ľudí od 19 do 29 rokov podporilo americké vojenské operácie proti militantom z takzvaného Islamského štátu. To však nie je až také prekvapivé ako fakt, že rovnaké množstvo mladých Američanov by sa nikdy do tohto boja nepridalo, a to ani v prípade, že by to bolo nutné.
VIDEO Irak počas spojeneckej invázie v roku 2003
Z prieskumov vyplýva, že pre príliš veľa Američanov nie je vojna len poslednou z možností, po ktorej treba siahnuť, až keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky. Stále viac obyvateľov USA podporuje vojenské invázie bez toho, aby si uvedomovali, čo môžu spôsobiť. Zaujímavý je však fakt, že ani najväčší obhajcovia vojenských zásahov nie sú ochotní ísť bojovať alebo posielať do vojny svoje deti.
Všetky cesty vedú do politiky…
Veterán vojny v Iraku z roku 2003 Matt Gallagher pre americkú televíznu stanicu CBS News uviedol, že militantné tendencie amerického obyvateľstva sú najviac viditeľné v súčasnej prezidentskej kampani. Primárky u demokratov, ale najmä u republikánov naznačujú podľa neho rozkol v spoločnosti.
„Sme republika, ľudia môžu podporiť, koho si vyberú, ale ak legitímni kandidáti na post najvyššieho veliteľa ozbrojených síl tvrdia, že vojnové zločiny by mali byť povolené alebo, že kobercové bombardovanie by malo byť súčasťou vojenskej stratégie, rád by som sa opýtal týchto voličov, či by takúto politiku schvaľovali, keby na týchto vojenských misiách boli ich synovia a dcéry,“ uviedol veterán. Podľa Gallaghera sa práve z tohto dôvodu stále zväčšuje priepasť medzi Američanmi a ich armádou. „To by nás malo všetkých znepokojovať, vojakov aj civilistov. Republika sa takto nespráva,“ tvrdí veterán invázie do Iraku.
