Jedného z čitateľov zaujímal názor na prejav nášho prezidenta k 50. výročiu okupácie Československa. Ako dodáva, jeho osobne sklamal.
Na to mala saskárka jednoduchú odpoveď. Išlo o štandardný príhovor prezidenta, a sklamanie zrejme vyplynulo z toho, že nepoužil burácajúce slová. „Každopádne je to prezident, za ktorého sa nemusíme hanbiť, škoda, že sa rozhodol, že už nebude kandidovať. Verím, že Robert Mistrík sa stane jeho skvelým nástupcom,“ uzatvára Zemanová.
V rámci témy prezidenti ďalšieho pýtajúceho zaujímal názor na francúzsku hlavu štátu Emmanuela Macrona. Pýtal sa poslankyne na jeho výrok, že na štáty, ktoré odmietajú prijať migrantov, majú byť uvalené sankcie.
„Nerozumiem, prečo by sme mali hordy konzumentov sociálneho systému štátu živiť, ak v ich prípade neprichádza žiadna pridaná hodnota a ide o dosť veľkú finančnú záťaž? Všetci chodíme do práce a máme čo robiť, aby sme uživili sociálny systém, ktorý by sa mal postarať o našich otcov, mamy na dôchodku,“ píše pýtajúci sa s tým, že nechce živiť migrantov, ktorí nikde nepracujú.
Dodáva, že ak to spôsobili štáty, ktoré v minulosti kolonizovali Afriku, tak by sa mali o migrantov postarať oni, ako napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Humanitárna pomoc musí byť samozrejmosťou každej vyspelej krajiny. Pri migrácii ľudí je nevhnutné dodržiavať zákony a pravidlá, nikto nemá právo si nárokovať a násilím vyžadovať, aby sa niekto druhý o iného staral. Aj migrácia musí mať svoje pravidlá a tie treba dodržiavať. Ak sa tak nerobí, vyvoláva to napätie a ťažkosti,“ uvádza svoj názor Zemanová.
Parlament
Iného pýtajúceho zaujímalo, či je spravodlivé, aby mali poslanci dvojmesačné platené prázdniny. Pýta sa, či by nebolo spravodlivejšie, aby mali trojtýždňové celoparlamentné voľno, pričom zvyšok by bol na ich vlastnom uvážení. Rovnako poukazuje aj na mzdu a paušálne príplatky, ktoré ako zákonodarcovia dostávajú.
„Poslanci nemajú dva mesiace prázdnin. To je len slovná hračka, že sú parlamentné prázdniny. Práca poslanca nie je len zasadanie v parlamente a na výboroch, ale aj v teréne a pri príprave, ktorá je v kancelárii,“ vysvetľuje Zemanová. Nepovažuje za správne, aby sa porovnávali mzdy a voľná poslancov so zamestnancami. Dodáva, že poslanci sú volení ľudom ako ich zástupcovia, pričom nie sú zamestnancami a zo svojich pracovísk sú uvoľnení na výkon funkcie zákonodarcu.
Ďalšieho voliča trápi, že si poslanci v parlamente často nadávajú, pričom toto správanie ide cez hranicu etiky a dobrých mravov, a potom sa čudujú, že im bežní občania nadávajú. Pýta sa preto, či nie je chyba v zákone, ktorý takýto prístup poslancov dovoľuje, pričom často nevedia udržať svoje emócie na uzde. Na to má Zemanová jasnú odpoveď.
„Zloženie parlamentu zodpovedá charakteru národa. Koho si ľudia zvolili, toho majú. Slušnosť sa zákonom nariadiť nedá. Mne osobne je mnohokrát smutno zo správania sa poslancov, oveľa smutnejšie mi ale je, keď počúvam zavádzanie a klamstvo z úst vládnych činiteľov, ktorí riadia našu krajinu,“ píše.
Znečistená voda
V rámci oblasti, ktorej sa Zemanová venuje, a teda poľnohospodárstvo, padlo viacero otázok. Jedna z nich bola o nelegálnej skládke vo Vrakuni, pre ktorú nám Európsky súdny dvor dal pokutu za nekonanie veci. Zaujíma ho, či existuje v tejto veci zodpovedný a schopný niesť za prípad hmotnú zodpovednosť.
Podľa zákonodarkyne za celú situáciu je zodpovedná súčasná vláda, rovnako aj ministerstvo životného prostredia. A to nielen za pokutu, ktorú sme dostali, ale aj za denné sankcie v sume 5000 eur, ktorá sa spláca, kým sa nezrealizuje rekultivácia. „Sú zodpovední aj za poškodenie životného prostredia, a to je len začiatok, takýchto kandidátov na pokutu je na Slovensku veľa,“ dodáva.
V rámci znečistenia vody ďalší čitateľ kritizuje, že sa nehovorí o kvalite vody, ktorú zamorujeme pesticídmi. Zaujíma ho, či existujú nejaké údaje, ako je na tom kvalita vody a či sú v nej nadlimity pesticídov, hlavne, čo sa týka podzemnej vody a či by sa nemal obmedziť daný spôsob hnojenia.
„Analýzu podzemnej vody vykonáva SHMÚ, GÚDŠ aj VÚVH, všetko organizácie ministerstva životného prostredia. Ich údaje sa však nie pravidelne zverejňujú a navzájom sa nedopĺňajú. V tomto vidím chybu v systéme,“ vysvetľuje Zemanová. Ako ďalej uvádza, jej snahou je, aby práve takéto dáta boli verejné a navzájom tiež prepojené. „Je nevyhnutné venovať viac pozornosti znečisteniu zo skládok, starých priemyselných a poľnohospodárskych areálov,“ dodáva.
Sucho
Extrémne teploty každoročne spôsobujú, že Slovensko aj Európu trápi sucho. Bolo to tak aj tento rok, a preto sa jeden volič pýta, aké opatrenia by saskárka zaviedla a či je problém naozaj taký veľký. Podľa zákonodarkyne je klimatická zmena faktom, na ktorý si musíme zvyknúť a adaptovať sa na neho.
Vysvetľuje, že nejde iba o suchá, ale celkovo o extrémne prejavy počasia, ktoré sa odzrkadľujú na krajine, pričom ide o systémové opatrenia vo viacerých oblastiach. „Dôležité je, aby sa tieto opatrenia preniesli aj do územného plánovania a skončilo sa zabetónovávanie ornej pôdy, klčovanie lesov, budovanie ciest bez regulačných opatrení. Adaptovať sa musí aj zdravotníctvo, ale aj priemysel, najmä stavebníctvo. Ak budeme riešiť len následky, o to ťažšie sa nám bude fungovať v budúcnosti,“ konštatuje.
Iného Slováka zaujíma, či sa sucho odrazí na tohtoročnej úrode a či je štát pripravený, že sa budeme posúvať k teplejšiemu podnebiu. „Raz je to sucho, inokedy dážď, krupobitie alebo mráz. To už patrí k počasiu a poľnohospodár by na to mal myslieť pri príprave budúcej sezóny. Nepovažujem za správne, ak štát neustále odškodňuje poľnohospodárov, to ich nemotivuje k lepším a uvážlivejším formám hospodárenia,“ uvádza Zemanová.
Pridáva aj príklad toho, ako to funguje. Ten, kto investuje do opatrení, sa o úrodu nebojí, ale ide to z jeho peňazí, kým na druhej strane, ak iný poľnohospodár neinvestuje a počasie mu zničí úrodu, tak dostane finančné ohodnotenie. A to sa jej nezdá fér.
„Sucho z roka na rok viac a viac sužuje našu krajinu a je to hlavne preto, že sme si vyrúbali lesy a vyasfaltovali sme obrovské plochy, zem teraz neudrží vodu a preto tu máme buď veľkú vodu – záplavy, alebo obrovské sucho,“ píše iný čitateľ. Podľa neho ani tento problém nezavážil v tom, aby sme stromy vo veľkom vyrúbavali a exportovali do zahraničia, a prečo sa s tým niečo nerobí.
„Jedným z mojich prvých návrhov vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo zriadenie Komisie pre adaptáciu Slovenska na zmenu klímy, členmi ktorej by okrem poslancov boli aj odborníci, žiaľ, koaliční poslanci môj návrh odmietli, obdobne ako aj návrhy zákonov, ktoré by napríklad zaviedli posudzovanie Programov starostlivosti o les (bývalé LHP – lesné a hospodárske plány) z pohľadu dôsledkov na životné prostredie,“ uvádza Zemanová.
Studne a družstvá
Podľa ďalšieho voliča mala v minulosti každá obec vlastnú studňu s pitnou vodou, o ktorú sa starala. „Tieto drobné zdroje vody boli často jediným zdrojom pitnej vody v okolí. Prečo to tak nie je aj teraz? Kto zrušil nariadenie o starostlivosti týchto malých zdrojov pitnej vody,“ pýta sa poslankyne s tým, či by nebolo dobré takúto povinnosť zaviesť, pretože veľa studní zaniklo alebo sú zanesené. Podľa poslankyne však obce naďalej zodpovedajú za dodávku pitnej vody občanom, aj keď cez veľké vodárenské spoločnosti.
Znečistenie údajne súvisí s inou vecou. A teda, so znečistením podzemnej vody z rôznych zdrojov z okolia. „Zdrojom sú najmä rôzne skládky odpadu, staré priemyselné areály a aj poľnohospodárska činnosť. Na dedinách sa k tomu pridáva aj znečistenie zo žúmp. Tam majú obce dostatok kompetencií, len ich výkon je neatraktívny, lebo súvisí aj s postihom nezodpovedných občanov, ale ich voličov,“ vysvetľuje.
Posledná otázka sa týkala uzavretých družstiev a nepokosených lánov na Záhorí. A nevie si predstaviť, prečo to tak je a pýta sa, čo by mala vláda urobiť, aby sa ľudia vrátili pracovať na „pôdu“. V tomto má Zemanová jasno – mali by prestať obmedzovať podnikateľskú slobodu, pretože sa potom boja otvárať si živnosti. A to z dôvodu veľkej byrokracie a odvodových povinností, najmä u tých menších podnikateľov, na ktorých čaká obrovská administratíva.
„Žiaľ ľudia kolektivizáciou stratili vzťah k pôde ako k výrobnému prostriedku, zanikli rodinné farmy. Od poľnohospodárstva odrádza aj nespravodlivá dotačná politika. Šancou je podpora podnikateľského prostredia a zmena dotačnej politiky,“ uzatvára.
