Šándor: Že by na Srí Lanke útočili budhisti? Neviem si to veľmi predstaviť. ´Hovädá´ a smrad v Egypte, hovorím otvorene

    0
    Armádni vojaci hliadkujú pred kostolom sv. Antona v Colombe na Srí Lanke 22. apríla 2019 (Autor: TASR)

    Svetom otriasli teroristické útoky na Srí Lanke. Až do tejto udalosti dala sa Srí Lanka považovať za bezpečnú krajinu, teda odvtedy, ako sa tam pred desiatimi rokmi skončila občianska vojna?

    Myslím si, že sa to takto dá povedať. Priznám sa, že som špecificky nesledoval Srí Lanku, ale viem, že mnoho mojich priateľov tam išlo na dovolenku. Nemal som to za nejaké miesto, ktoré by bolo problematické. Presne v duchu, ako ste povedali. Skončila sa občianska vojna s Tamilskými tigrami a odvtedy až dodnes sa zdalo, že Srí Lanka je bezpečnejšia krajiny, ako sa teraz ukazuje, že zrejme je.

    Teraz je, samozrejme, otázkou, kto za tou sériou útokov stojí. Pokiaľ viem, tak podľa vyjadrenia ministra obrany za tým mala stať jedna skupina. Ak on už takéto vyjadrenie dal a niekoľko ľudí zatkli, hoci nikto nepovedal, že to boli páchatelia, ukazuje sa, že by vláda Srí Lanky možno mohla tušiť, kto za tým útokom stojí. (Pozn. PL.sk: Medzitým z doterajšieho vyšetrovania samovražedných bombových útokov, vyplynulo, že boli zo strany moslimov “odplatou za Christchurch”. Bližšie sme písali TU.

    Srílanské médiá vraj uviedli, že polícia údajne dostala už pred niekoľkými dňami informáciu o hroziacich útokoch na kresťanské ciele. Dá sa ale niečomu takému zabrániť, aj keď by tie informácie potrebné boli? A ak polícia naozaj také informácie mala, je možné hovoriť o určitom “zanedbaní”?

    Samozrejme, všetko záleží na tom, ako konkrétne bolo to varovanie a ako bolo dôveryhodné. Priznám sa, že neviem, aký je počet kostolov na Srí Lanke a či bolo v silách polície každý z nich ochrániť. Ide aj o to, že oni neútočili len na kostoly, ale útočili aj na hotely. Takže možno ide o kombináciu útoku nielen na kresťanov v čase ich najväčšieho sviatku, ale mám pocit, či to tiež nie je útok na západnú kultúru, na západného obyvateľa.

    Ako táto tragická udalosť podľa vás zmení život na Srí Lanke a ako to poznamená cestovný ruch?

    K tej druhej časti otázky – myslím si, že len šialenec môže ísť dnes na Srí Lanku. Áno, zákaz vychádzania a zablokovanie sociálnych sietí môžu dočasne tie aktivity útočníkov umŕtviť. Navyše tí, ktorí útoky spáchali, vidia aktivitu polície a ďalších bezpečnostných zložiek. Takže si asi v túto chvíľu, keď použijem to hlúpe slovo – dajú pozor. Ale nedá sa, samozrejme, vylúčiť nejaká reakcia. A to ani reakcia zo strany tých napadnutých.

    Nevieme tiež, či to nie je začiatkom niečoho obludného. Už ten samotný útok s hrozným výsledkom viac ako 300 mŕtvych možno, samozrejme, nazvať obludným. Ale nevieme, či sa to podarí vláde izolovať, aby bol jediný svojho druhu. Alebo či to je začiatok nejakého konfliktu, ktorý sa môže na základe tohto rozbehnúť. Nie je zatiaľ jasné, či páchatelia tým, že zaútočili na kresťanov v čase ich najväčšieho sviatku, kalkulovali s nejakou divokou odpoveďou, alebo si to neuvedomili… Skôr sa mi zdá to prvé, že kalkulovali, že to prinesie alebo môže priniesť nejakú odozvu.

    Spomenuli ste niektoré opatrenia, ktoré vláda po útokoch urobila, napríklad práve aj zablokovanie sociálnych sietí. Je toto ale dobré riešenie? Predsa len, ľudia tam vďaka tomu nemôžu medzi sebou týmto spôsobom komunikovať…

    Tak teraz by mala komunikovať vláda. Mala by komunikovať prostredníctvom médií. Myslím si, že vláda Srí Lanky sa chce vyhnúť rozpútaniu nejakej nenávistnej debaty na sociálnych sieťach, ktorá by logicky musela nasledovať. Nech si povieme, čo si povieme, viac ako 300 mŕtvych na Veľkú noc… To sa môžeme tváriť presne v duchu Ježišových slov – kto do teba kameňom, ty do neho chlebom, tváriť sa, že sme takto ´na výške´, ale otázka je, ako by to skutočne vyzeralo v praxi.

    Takže si myslím, že to je dobré opatrenie, dovtedy, kým sa schladia emócie, a ako sa s tým tiež, samozrejme, vláda bude schopná celkovo vyrovnať. To znamená nielen z bezpečnostného hľadiska, ??ale aj toho, ako tú spoločnosť, ktorá už je dnes členená na hinduistov, moslimov, kresťanov a budhistov, udržať v nejakom súlade tak, aby sa im to nerozkmotrilo.

    Mimochodom, blíži sa čas dovoleniek… Ktoré krajiny by ste v súčasnosti z bezpečnostného hľadiska rozhodne neodporučili?

    Viete, ja i dlhodobo nie som príliš nadšený z Egypta. To že sa 99,99 percenta ľudí vráti v poriadku, to je fakt. Ale keď sa stane niečo ako trebárs pred dvoma rokmi Češke, ktorú dobodali…Pozrite sa, čo robí egyptská polícia. Takmer nekomunikuje. To je jednoducho prístup Egypťanov. Keď opomeniem, a teraz mi prepáčte ten výraz, že pre mňa je negatívny pojem egyptský vodič autobusu, to je jednoducho hovädo všeobecne.

    Koľko sme už mali rôznych nehôd spôsobených na dovolenkách práve vodičmi egyptských autobusov. Keď si odmyslím hygienické podmienky – to je predsa tiež vec, ktorá stojí za úvahu. Ale ak niekto chce super all inclusive za desaťtisíc korún (zhruba 388 eur) a neprekáža mu, že je obklopený policajtmi a vojakmi na ťavách – neviete, kto z nich smrdí viac, či tie ťavy, alebo tí vojaci – fajn, je to ich voľba, nech idú. Ja by som tam nešiel.

    Potom sú krajiny, ktoré ako celok môžu vyzerať bezpečne. To je napríklad aj Thajsko. Ale sú časti, tie moslimské a podobne, ktoré zďaleka také bezpečné nie sú. Veľmi populárne je tiež Mexiko, ale aj veľmi nebezpečné. Vôbec si neklamme, že ide o bezpečnú destináciu. Ono ani Francúzsko nie je práve ktovieako bezpečná krajina. Trebárs Maroko je celkom fajn, keď idete organizovane. Ísť neorganizovane by som veľmi neskúšal, zvlášť k alžírskej hranici a do miest, kde sa veľa pašuje, predávajú sa drogy a podobne.

    Je jasné, že teraz tu nemôžeme prebrať všetky krajiny a ich riziká. Kde teda môžeme získať takéto informácie?

    Na stránkach ministerstva zahraničných vecí, kde sa dozviete informácie o tej-ktorej destináciu. Zistíte, pred čím ministerstvo prípadne varuje.

    No a nebudem si ohrievať svoju polievočku, ale pred dvoma rokmi som vydal knižku Ako prežiť nielen teroristický útok. Je v nej celkom slušný návod pre dovolenkárov a nielen pre dovolenkárov, ako sa správať aj na miestach, ktoré nie sú úplne ideálne bezpečné alebo na miestach, kde sa môžete dostať do situácie, ktorú neočakávate. Je tam tiež, čo robiť aby ste sa nedostali do situácie, do ktorej sa dostať nechcete.

    Ale bol by som jednoducho opatrný s takými destináciami, v ktorých je nejaký konflikt, občianska vojna, nejaké územné spory, vysoký stupeň kriminality… Napríklad Venezuela bývala najbohatším štátom Južnej Ameriky. Dnes neviem, či by som tam išiel. Caracas – mesto s najväčším počtom vrážd na obyvateľa. To sú destinácie, kde by som si určite dával bacha. Aj slávny Uttarpradéš (India), kde je ten krásny Tádž Mahal, je štát, ktorý nie je práve bezpečný.

    Takže by som bol pri výbere destinácie naozaj opatrný. Pretože možnosti štátu, ako pomôcť ľuďom v takej kríze, sú podstatne menšie, ako majú napríklad Američania alebo iné veľké krajiny. Keď bude napríklad nejaký veľký problém v Egypte, tak tam Američania pošlú lode a tým občanom pomôžu. Ale my tam nepošleme nič. Ľudia by si mali uvedomiť, že cestujú predovšetkým na vlastné nebezpečenstvo.

     

     

    - Reklama -