“Na prvý pohľad to znie dobre, je tu však jeden veľký otáznik – prečo ide tri mesiace pred voľbami dotovať ziskové nemocnice, zatiaľ čo napríklad 13 fakultných a univerzitných nemocníc, patriacich pod rezort zdravotníctva, zápasí s dlhmi,” konštatovala poslankyňa NR SR Jana Cigániková (SaS).
Tvrdí, že toto rozhodnutie Kalavskej spochybnil aj Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR.
Členka parlamentného zdravotníckeho výboru poukázala na to, že najviac z tejto sumy by mal získať Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), a to päť miliónov eur.
Tri milióny eur by mal dostať Východoslovenský onkologický ústav (VOÚ) a po dva milióny eur Stredoslovenský a Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (SÚSCH a VÚSCH), a tiež nemocnica v Poprade.
“V akciových spoločnostiach poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a v ostatných zdravotníckych zariadeniach s inou právnou formou má MZ SR záujem za účelom rozvoja realizovať investície, ktoré budú viesť k ďalšiemu zlepšeniu zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Zvýšenie základného imania v uvedených akciových spoločnostiach umožní ďalší rozvoj ich aktivít, ako aj poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, v zmysle predkladaného návrhu materiálu,” komentovalo ministerstvo.
MZ SR tiež prízvukovalo, že pri zvýšení základného imania v akciových spoločnostiach postupuje zodpovedne.
“Tak, aby bolo v súlade s pravidlami Európskej únie, zákonnej úpravy v oblasti štátnej pomoci, ako aj s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi SR,” komentovala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Ako dodala, MZ SR myslí na celý segment zdravotníctva. “Tento rok sa mohli nemocnice uchádzať o historicky najvyššiu sumu, 100 miliónov eur z kapitálových výdavkov.
Tieto peniaze mohli investovať do rekonštrukcie, modernizácie či nového prístrojového vybavenia.
O peniaze z kapitálových výdavkov sa mohli zdravotnícke zariadenia uchádzať aj v predchádzajúcich rokoch – v roku 2018 o 70 miliónov eur a v roku 2017 taktiež o 70 miliónov eur,” povedala.
Rovnako poukázala na to, že sa nemocnice môžu uchádzať aj o peniaze z eurofondov. Tie môžu investovať do svojho rozvoja.
“V rámci Integrovaného regionálneho operačného programu v programovom období 2014 až 2020 bolo doposiaľ podporených 28 nemocníc v celkovej sume nenávratného finančného príspevku vo výške takmer 187 miliónov eur.
Predmetom podpory sú okrem technologických investícií do modernizácie vybavenia nemocníc aj stavebné práce, rekonštrukcia či modernizácia stavieb a stavebné úpravy,” uzavrela.
