Záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje, prečo? Je to neatraktívnosťou povolania, čoraz vážnejšími globálnymi bezpečnostnými hrozbami, sociálnym či materiálnym zabezpečením?
Áno, záujem o službu v ozbrojených silách je výrazne nižší, ako to bolo v minulosti. Spôsobuje to súhra viacerých faktorov. Sociálny status vojakov je nedostatočný. Platy najmä pri nižších hodnostiach sú výrazne pod celoštátnym priemerom. Služba je náročná a zodpovedná, a vojaci za ňu nie sú adekvátne finančne ani morálne ohodnotení. Ľudia sa teda do armády netlačia tak, ako to bolo v minulosti. No a navyše, keď vojaci vidia všetky tie krivdy, nespravodlivosti a zlodejiny, ktoré sú v súčasnosti v rezorte obrany, vo veľkom odchádzajú.
Do civilu odišlo 22. decembra 2005 posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby z kasární v Kežmarku a bratislavských Vajnôr. Následne od januára 2006 máme čisto profesionálnu armádu. Keď sa na vec pozeráte spätne, bolo rozhodnutie o zrušení povinnej vojenskej služby správne?
Jednoznačne bolo. Máme profesionálne ozbrojené sily. Vlasti slúži ten, kto má o to záujem. Cvičíme profesionálov a nenútime mladých ľudí odchádzať zo svojich zamestnaní či od svojich rodín.
Dotiahol sa však ten prechod na profesionálnu armádu naozaj do všetkých detailov?
Nie, prechod k plne profesionálnym ozbrojeným silám nebol dotiahnutý na 100 percent a dnes vidíme následky.
Napríklad?
Regrutácia výrazne krýva, naplnenosť štruktúr ozbrojených síl je nízka, aktívne zálohy sú funkčné iba čiastočne a v nízkych počtoch, evidencia brancov či odvedených určite tiež nie je bezproblémová a ktovie, ako by to vyzeralo, keby vznikla reálna kríza.
Ako toto rozhodnutie neskôr, počas tých rokov ovplyvnilo armádu v súvislosti s jej bojovou pripravenosťou až po údržbu vojenských priestorov a majetku?
Tie dôsledky boli, samozrejme, výrazné. Na jednej strane som presvedčený, že bojová pripravenosť ozbrojených síl je dnes vyššia ako v roku 2005. Znižovali sa však výrazným spôsobom počty príslušníkov ozbrojenych síl. Na základe toho sa odpredalo či darovalo veľké množstvo takzvanej neupotrebiteľnej techniky, ale aj infraštruktúry. Nové, také potrebné investície do modernizácie techniky a opráv či budovania infraštruktúry však boli minimálne. Situácia je zložitá.
Ako vnímate nedávnu debatu, že do budúcna je na zvážení a na celospoločenskej diskusii, či opäť naša krajina nezavedie povinnú vojenskú službu?
Je to ďalší z nezmyselných návrhov od SNS. Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby by bolo veľkým krokom späť, ktorý si viem v súčasnosti veľmi ťažko predstaviť. Vyžadovalo by si to ohromné investície v stovkách miliónov eur do techniky, výzbroje, výstroje, infraštruktúry. Som presvedčený, že ani samotná SNS to nemyslí vážne a touto vymyslenou témou iba prekrýva svoje škandály na ministerstve obrany, školstva či u samotného predsedu Danka najmä v súvislosti s jeho okopírovanou rigoróznou prácou.
Podstatnou premennou v tejto veci je práve početnosť armády. Pri vzniku SR mala armáda 53-tisíc vojakov, pred troma rokmi to bolo menej ako 16-tisíc. Aký je potrebný zmysluplný stav?
Početný stav personálu a techniky musí vychádzať z aktuálnej bezpečnostnej situácie v našom prostredí a z úloh, ktoré sú ozbrojeným silám stanovené Ústavou SR a ďalšou legislatívou. Hovoriť číslo ´od brucha´ by nebolo zodpovedné. Odborníci v rezorte obrany ho vedia stanoviť. Vo všeobecnosti môžeme hovoriť, že by sme sa mali hýbať niekde okolo 18- až 20-tisíc vojakov.
Podľa vás je ten návrh nezmyselný, no minister obrany Gajdoš i premiér Pellegrini hovoria o diskusii do budúcna. Nie je to však, ak to tak myslia, vzhľadom na personálny stav či situáciu vo svete, neskoro? Nemali by byť tieto úvahy už ďalej?
Opakujem, o takúto diskusiu reálne záujem ani nemajú. Ide o čisté politikárčenie, o politický marketing. Nekontaktovali ani opozíciu ani expertné organizácie s touto témou. Naozaj iba prekrývajú škandály.
Zástancom návratu do starých čias je aj český minister obrany, ten hovorí o trende v Európe. Je teda reálne, že krajiny Európy, ktoré prešli k profesionálnym armádam, rozhodnutia prehodnotia?
V súčasnosti skôr predpokladám širšie otvorenie možnosti dobrovoľnej služby v ozbrojených silách. Nevylučujem ani možnosť znovuzavedenia povinnej služby v niektorých krajinách, ktoré sa cítia najviac ohrozené, ale určite by som nehovoril o trende v Európe.
Dnes má vojak 2. stupňa s výkonom služby do jedného roka mzdu 707,50 eura. Od januára 2019 to bude po 10-percentnej valorizácii 778,25 eura a po zapracovaní pripravovaných zmien ešte približne o ďalších 300 eur viac. V prípade prvej dôstojníckej hodnosti – poručík, je to v súčasnosti 1 073 eur, po valorizácii a navýšení bude plat poručíka začínať na sume 1 575 eur. Kde by sa tie platy podľa vás mali pohybovať, aby armáda bola vážnym subjektom na pracovnom trhu?
V prvom rade treba povedať, že pri prechode na profesionálne ozbrojené sily sa deklarovalo, že začínajúci vojak 2. stupňa bude mať plat na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Dnes má ale o 30 percent menej.
To je fakt. Oceňujem, že rezort konečne hľadá spôsob zvyšovania platov vojakom, ale cesta vytvárania rôznych nesystémových príplatkov určite nie je správna. Navyše takéto príplatky oberajú vojakov o lepšie dôchodky, keďže sa do výpočtu dôchodkov zvyčajne nezarátavajú. Platy vyšších dôstojníkov a generálov naozaj nie sú nízke, zásadne zvyšovať platy je dôležité pri nižších hodnostiach.
Čo by sa okrem zvýšenia platov ešte malo stať, aby mladí chlapci viac premýšľali o svojej budúcnosti v rámci Ozbrojených síl SR? Ako to povolanie zatraktívniť?
Okrem zvýšenia platov je potrebné pozdvihnúť sociálny status vojakov, nastaviť motivačný kariérny systém, transparentné procesy a zbaviť rezort korupcie, ktorá vojakov vyslovene demotivuje.
Minister Gajdoš v tejto súvislosti upokojoval verejnosť slovami, že v súčasnosti máme dostatočné množstvo personálu na zabezpečenie plnenia úloh či už v aktívnej službe, alebo zálohách. Hovorili ste o tom ideálnom stave 18-tisíc, ale dá sa povedať, napriek rozdielu s realitou, že má minister pravdu alebo je personálny stav kritický?
Aktuálny stav je naozaj najhorší v histórii a za tejto vlády sa ešte výrazne zhoršil. Nečakajme, že to minister povie takto na rovinu, však by kritizoval aj sám seba. Situácia naozaj je veľkým problémom a ak sa to nebude okamžite riešiť, bude to naozaj kritické.
Nedávno podpísal zmluvy k obstaraniu lietadiel F-16 za 1,6 miliardy eur, ktoré vyvolali v spoločnosti búrlivú diskusiu, či sú pre nás potrebné. Nebolo možno lepšie tieto peniaze použiť práve na zatraktívnenie tohto povolania?
Modernizácia ozbrojených síl je naozaj potrebná. Hovorím však, že by sme sa mali prikrývať takou perinou, na akú máme. Stíhačky F16 sú špičkové stroje, ktorých potenciál ale asi dokážeme my využiť len veľmi ťažko. Lacnejšie stroje aj z hľadiska nákupu, ale najmä z hľadiska celého životného cyklu, by boli asi vhodnejším riešením. Armáda peniaze potrebuje doslova všade, zbytočne vyhadzujeme také potrebné zdroje. To sa týka aj mnohých iných projektov, ktoré chystá SNS, nie iba stíhačiek.
Experti opozície sa vyslovili v tom zmysle, že úvahy o znovuzavedení povinnej služby nie sú správne, lebo krajina vraj nepotrebuje znudených, neochotných vojakov. Vy hovoríte, že prechod na profiarmádu bol správny, napriek tomu, aký je váš názor na túto optiku o znudených vojakoch?
Ja by som to takto nehodnotil. Slovenská republika potrebuje profesionálov, tak hľadajme cesty, ako si ich udržať a získať nových. Povinná vojenská služba jednoducho nie je rozumnou cestou ani riešením, je to zlý a nedomyslený návrh SNS, ktorý iba dokazuje obsahovú a odbornú vyprázdnenosť tejto strany.
Autor: Ľudovít Kusal
