„Po nejakom čase dom, auto aj krajina potrebujú generálnu opravu. Po 25 rokoch vám nestačí po dome pobehovať so skrutkovačom a kombinačkami, ale potrebujete urobiť oveľa viac, vymeniť všetky opotrebované časti, nový hardvér aj softvér, využiť všetky najnovšie technologické vychytávky. To je to, čo nazývame generálnou opravou, a to je to, čo dnes Slovensko podľa nás potrebuje,“ povedal dnes novinárom predseda strany Skok! Juraj Miškov. Volebný program, ktorý tvorí 165 stránkovú knihu, podľa Miškova na rozdiel od iných strán zodpovedá dobe, v ktorej žijeme, teda 21. storočiu.
Za tri najväčšie problémy, ktoré by Slovensko malo riešiť, označil šéf pracovnej skupiny pre volebný program Martin Chren skutočnosť, že krajinu si privlastnilo niekoľko skupín, ktoré ju využívajú vo svoj prospech. „Potrebujeme dekoncentráciu moci, musíme vrátiť Slovensko ľuďom,“ konštatoval. Krajinu zároveň podľa Chrena treba odomknúť, respektíve prebudiť ako spiacu Snehulienku, keďže SR 10 rokov prešľapuje na mieste, a hoci disponuje potenciálom, nevyužíva ho. „Posledné štrukturálne reformy sa prijali v roku 2004,“ doplnil poslanec. Chren tiež pripomenul, že Slovensko ako štát nefunguje a ľudia prestali očakávať, že by sa to mohlo zmeniť. „26 rokov po nežnej revolúcii by sme nemali byť zvyknutí na to, že si do nemocnice musíme priniesť toaletný papier a pri vážnych zdravotných problémoch okamžite hľadať známeho lekára,“ konštatoval Chren.
Poslanec Jozef Kollár zdôraznil, že Slovensko musí nanovo zadefinovať model ekonomického rastu, aby sa po dekáde stratených príležitostí nehovorilo o celej stratenej generácii. Programové priority strany Skok! stoja na vzdelávaní, inováciách, rovnosti príležitostí pre všetkých a zastavení likvidácie strednej príjmovej skupiny obyvateľstva. „Po rokoch investícií do fabrík musíme investovať do ľudí,“ konštatoval Kollár.
Miškov pripomenul, že Skok! nie je projektom pre jedny voľby, a ľudia, ktorí program zostavovali, sú zárukou, že ho strana dokáže aj realizovať. „Hovoríme o vízii, o spoločnosti, v ktorej chceme žiť,“ uzavrel Miškov s tým, že väčšina strán stratila zápal a schopnosť ponúkať nové myšlienky.
