Na tlačovej konferencii hnutia Progresívne Slovensko (PS) s príznačným názvom Môžu Srbi za zbabrané životy Slovákov? sa predstavitelia nového politického subjektu vyjadrili, že to nie sú zahraniční pracovníci, kto môže za nízke platy zamestnancov v prevádzkach veľkých firiem pôsobiacich na Slovensku. Vinníkom je podľa progresívnych vláda.
Predseda PS Ivan Štefunko uviedol, že Slovensko dotovalo zahraničné firmy, teraz v nich však nemá kto pracovať. Podľa neho obchádzajú Srbi či Ukrajinci zákon a cez maďarské a rumunské agentúry zamestnávajú cudzincov za podmienok, ktoré by Slováci neakceptovali, a tým tlačia mzdy dole.
„Problém je v tom, že neexistuje dostatočná koordinácia v rámci Európskej únie (EÚ), ako zamedziť pokútnym pracovným agentúram z Maďarska alebo Rumunska zamestnávať ľudí, ktorí potom sú zamestnávaní pod minimálnu mzdu. Politická reprezentácia sa predháňa, kto viac zamedzí príchod Ukrajincov alebo Srbov, pritom je to ich vina, že sem chodia, keďže nemysleli na to, že pri svojich rozhodnutiach spôsobia tento akútny nedostatok pracovnej sily,“ uviedol Štefunko.
Niekde je chyba
Podobne sa minulý týždeň vyjadril aj poslanec hnutia Sme rodina Milan Krajniak, keď pripomenul, že počas tejto vlády stúpol počet cudzincov z krajín mimo EÚ pracujúcich na Slovensku viac ako štvornásobne z približne 5-tisíc ľudí na 22-tisíc. Na Slovensku okrem toho rástli platy vlani o 6 percent, v Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku bol tento nárast dvojnásobný.
„Niekde je asi chyba a my tvrdíme, že tú chybu robí vláda. Naša vláda absolútne podceňuje, napriek tomu, že o tom už mesiace hovoríme, dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ. Nie je na to žiaden objektívny ekonomický dôvod,“ myslí si Krajniak.
Na tom, že vinníkom tejto situácie je súčasná vláda, sa kollárovci zhodujú s progresívnymi. Líder PS Ivan Štefunko pritom dodáva, že problémom Slovenska sú obrovské platové rozdiely medzi regiónmi.
„Vláda by sa mala oveľa viac sústreďovať na to, aby vytvárala pracovné príležitosti v regiónoch alebo urobila podmienky na tvorbu pracovných príležitostí v regiónoch, kde tí ľudia žijú. A teda podpora malého a stredného podnikania, kde je pracovná sila na to prispôsobená, resp. kde sa tá pracovná sila dá na to preškoliť,“ povedal líder PS na tlačovke.
Štefunko dodal, že vláda sa podľa neho musí sústrediť na tri základné piliere, a to „cielený rozvoj podnikateľského prostredia s ohľadom na regionálne špecifiká, celoživotné vzdelávanie, rekvalifikačné kurzy a zastaviť vyľudňovanie zanedbaných regiónov“.
Problém dokážeme riešiť doma
Opozičný poslanec Milan Krajniak v krátkej reakcii pre Parlamentné listy uviedol, že hnutie Sme rodina, ktorého je súčasťou, víta aj v tomto ohľade akýkoľvek dobrý návrh.
„My sme pred pár mesiacmi upozornili na problém s dovozom lacnej pracovnej sily zo zahraničia. Najmä zo štátov mimo EÚ, teda Srbov, Ukrajincov, Vietnamcov. Som rád, že v priebehu veľmi krátkeho času takmer všetky parlamentné aj mimoparlamentné strany pochopili, že toto je problém, ktorý treba riešiť,“ povedal Krajniak pre PL.
Opozičný poslanec dodal, že pravdepodobne už na budúci týždeň sa bude riešiť návrh zákona z ich dielne, ktorý by mal tento problém vyriešiť. Ide o limit pre zahraničných pracovníkov. Vláda ho plánuje nastaviť na 30 percent. Ako sme písali TU, kollárovci chcú 20 percent, ktoré navrhujú na základe skúseností firiem z Nemecka a Francúzska po kríze v roku 2008, ale aj podľa dohody o kolektívnej zmluve PSA Peugeot v Trnave, kde sa podľa ich slov takýto limit osvedčil.
„Sme radi, keď ktokoľvek príde s akýmkoľvek dobrým návrhom, radi ho podporíme,“ povedal Krajniak. Poslanec však nesúhlasí s progresívnymi napríklad v oblasti účasti EÚ na riešení tohto problému so zamestnávaním cudzincov za príliš nízke mzdy.
Podľa lídra progresívnych chýba dostatočná koordinácia v rámci Európskej únie (EÚ), ktorá by zamedzila pracovným agentúram zo zahraničia v zamestnávaní ľudí na Slovensku za minimálnu mzdu. V tom Krajniak so Štefunkom nesúhlasí. „Myslím si, že si tento problém vieme vyriešiť u nás doma a nepotrebujeme na to žiadne iné nástroje,“ uzavrel Krajniak.
Pripomeňme, že novovzniknuté hnutie Progresívne Slovensko má podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky podporu menej ako dvoch percent (1,9 %) voličov. To je neporovnateľný prepad v porovnaní s tým, čo progresívni hovorili ešte predtým, ako vôbec boli politickým subjektom. Ešte vlani si verili a dúfali v podporu desiatich až dvadsiatich percent voličov. To však bolo ešte v čase, keď nebolo jasné, že prezident Andrej Kiska sa nezapojí do parlamentnej politiky v žiadnej zo strán. Práve Kiska bol spočiatku medzi tými, ktorých zakladatelia PS sľubovali prilákať na svoju stranu.
