„V poslednom čase sme svedkami veľmi negatívneho vývoja, keď sa obyčajní Rusi stavajú k Amerike horšie ako v období studenej vojny. Rovnaká situácia je aj v Spojených štátoch,“ uviedol na úvod relácie Posner. Ako tento jav vníma čerstvo vymenovaný šéf výboru Štátnej dumy pre medzinárodné vzťahy RF Leonid Sluckij?
„Bohužiaľ, dnešná agresívna politika Washingtonu vytvára v Rusku hlboký antagonizmus voči Spojeným štátom, taká je realita. Ja rozhodne nie som žiadny antiamerikanista, naopak, ale všeobecne v našej spoločnosti ten odpor proti politike USA silnie, to je bez debát,“ uviedol.
Sluckij je členom strany LDPR. Do akej miery súhlasí s názormi lídra tejto strany Zhirinovského?
„Vladimir Volfovič je veľmi emocionálny človek. Na túto otázku nemôžem odpovedať jednoznačne. Bývajú také prípady, keď so silne emocionálnou rétorikou Vladimira Volfoviča nesúhlasím, ale to neznamená, že ho nerešpektujem. Zhirinovsky je veľmi charizmatický politik a ja som naozaj vďačný za jeho podporu,“ povedal Sluckij.
Ako si Sluckij vysvetľuje súčasnú pozíciu Ruska na svetovej scéne? Z akého dôvodu sa k Rusku stavajú predovšetkým západní lídri tak negatívne?
„To je jednoduché; Rusko má inú predstavu o svetovom poriadku ako naši americkí kolegovia, ktorí svoju krajinu situujú do pozície jediného hegemóna v unipolárnom svete. My vystupujeme za multipolárny svetový poriadok, v ktorom sú všetky kľúčové rozhodnutia prijímané v Bezpečnostnej rade OSN.“
„Od roku 2007, keď Putin vystúpil so svojou pamätnou rečou v Mníchove, sa vzájomné vzťahy len zhoršovali: v roku 2008 došlo k provokáciám v Južnom Osetsku, potom prišiel Krym a dnes máme konflikt v Sýrii. Z našej strany bol problém v nedostatku iniciatívy na informačnom poli, tam musíme byť oveľa viac aktívni, propagovať našu pozíciu,“ usudzuje ruský politik.
„My musíme plniť funkciu ochrancu ,ruského sveta‘, to znamená rusky hovoriacich ľudí nachádzajúcich sa na území akéhokoľvek štátu. To, čo sa napríklad deje dnes na Ukrajine, kde utláčajú rusky hovoriacu menšinu, jednoducho nemôžeme dopustiť nikde na svete,“ zdôraznil.
„Ešte v 90. rokoch bolo na svete okolo 350 miliónov rusky hovoriacich ľudí, dnes je to číslo o poznanie menšie, po rusky hovorí zhruba 270 miliónov ľudí. V tomto smere sa absolútne zhodnem s prezidentom Putinom v tom, že Rusko potrebuje navýšiť svoj kultúrny vplyv vo svete. Potrebujeme zriaďovať viac ruských škôl na územiach, kde už v tomto smere existuje určitá tradícia. Hovorím napríklad o krajinách v strednej Ázii, kde sa dnes bohužiaľ ruské školy zatvárajú.“
A čo ak v takom Turkménsku o prítomnosť rusky hovoriacich škôl nestoja?
„Nie som si vedomý toho, že by niekde v strednej Ázii nestáli o zriaďovanie ruských škôl. Dnešné Rusko je mocná krajina s ohromnou kultúrnou tradíciou, tú musíme šíriť prostredníctvom šírenia ruského jazyka za hranice dnešného Ruska. My potrebujeme, aby vo všetkých štátoch SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov združujúce postsovietske republiky, pozn. red.) boli politické elity, ktoré rozprávajú po rusky. Ak sa za 5-10 rokov v týchto krajinách objavia politické elity, ktoré nebudú hovoriť po rusky, budeme mať problém,“ podotkol.
„Pritom nejde len o školy, musíme byť aktívni aj na kultúrnom poli; môžeme otvárať ruské divadlá a tak ďalej. Zároveň, ako som už predtým naznačil, musíme byť aktívnejší na informačnom poli.“
Čo sa deje v Sýrii? Ide čisto o konflikt záujmov?
„Pozrite sa, takto sa to zjednodušovať nedá. Naša vojenská prítomnosť v Sýrii je úplne legitímna, prišli sme na pozvanie sýrskej vlády. V Sýrii bojujeme proti Islamskému štátu a teroristickej organizácii s názvom Front an-Nusrá, ktorá má bohužiaľ podporu našich oponentov vo Washingtone.“
Dnešné Aleppo vyzerá asi ako Stalingrad – z toho mesta nič nezostalo. Je skutočne nutné pokračovať v bombardovaní východu mesta?
„Rusko sa pravidelne na pôde OSN vyjadruje v tom zmysle, že bojovníci Frontu an-Nusrá by mali dostať šancu, aby mohli mesto opustiť bez ďalšieho krviprelievania. To však naši partneri neschvaľujú, namiesto toho nám navrhujú – teraz hovorím konkrétne o Francúzsku a jeho najnovšom návrhu rezolúcie OSN – režim pokoja zbraní a aby sa nad Allepom ustanovila bezletová zóna. Ale tým len dajú teroristom šancu preskupiť svoje sily,“ domnieva sa Sluckij.
Nesie na drastickom zhoršení vzťahov medzi Západom a Ruskom svoju vinu aj Moskva? Alebo je celá zodpovednosť na strane Západu?
„Samozrejme, že vina leží vždy na oboch stranách, a keď chceme viesť dialóg, musíme byť schopní priznať si aj svoje vlastné chyby. Ale sú to len Spojené štáty, ktoré sa navzdory rezolúciám OSN neustále miešajú do interných záležitostí druhých krajín, my nič také nerobíme.“
„Nevylučujem, že aj my nesieme určitú mieru zodpovednosti, ale úprimne mi žiadny konkrétny prípad nejakého narušenia medzinárodného práva zo strany Ruska nenapadá. Zato pri pohľade na počínanie Spojených štátov na medzinárodnej scéne si človek okamžite vytvorí úplne jasný úsudok.“
Celý rozhovor si môžete v ruštine pozrieť TU.
