Ruské výzvy predniesol vysokopostavený ruský diplomat len dva dni pred stretnutím zástupcov 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie. Samit sa začína v piatok 8. júla a potrvá do soboty. Stály vyslanec Ruska pri NATO Alexander Gruško varoval, že rozhodnutia, ktoré sa Aliancia chystá urobiť na nadchádzajúcom samite, môžu vážne podkopať bezpečnosť v Európe.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte pred samitom uviedol, že cieľom stretnutia je zjednotiť obranu členských štátov posilnením vojenskej prítomnosti v krajinách vo východnej Európe. Práve „kolektívna obrana a posilnenie spolupráce s partnermi“ môžu podľa ruského vyslanca pri NATO spôsobiť presne opačný efekt, než aký Aliancia zamýšľa.
Plán Severoatlantickej aliancie na presun tisícov jednotiek do Poľska a krajín Pobaltia rozhneval Rusko už v počiatočnej fáze, ale teraz je realitou a Kremeľ varuje pred adekvátnou reakciou. „NATO by malo pochopiť, že všetky tieto opatrenia budú mať z vojenského hľadiska úplne opačný efekt. Pochopiteľne, naša vojenská mašinéria bude nasledovať,“ cituje stáleho vyslanca Ruska pri NATO Alexandra Gruška portál International Bussiness Times.
Všetko môže byť inak…
Rozmiestnenie väčšieho počtu aliančných vojakov v pobaltských krajinách vyvolá presun ruských jednotiek bližšie k západnej hranici federácie, a tým vzrastie podľa Gruška aj napätie v pohraničných oblastiach. Všetko však môže byť vraj inak, ale NATO by muselo spraviť niečo, čoho sa Moskva pravdepodobne nedočká na tomto, ani žiadnom inom samite.
„Situácia sa môže kardinálne zlepšiť, len ak NATO upustí od svojej súčasnej politiky, vojenských aktivít a rétoriky v duchu studenej vojny. Len v takomto prípade bude možné vytvoriť podklad na začatie diskusie o krokoch k získaniu dôvery,“ myslí si Gruško.
Oprávnené obavy
Reakcia NATO, ktorú Rusko tak veľmi kritizuje, prišla po volaní Litvy, Lotyšska, Estónska aj Poľska o zvýšený počet vojakov Aliancie na ich územiach. Obavy spomínaných krajín spôsobil neutíchajúci konflikt na východe Ukrajiny, z ktorého rozdúchania Západ viní práve Moskvu.
Na vzťahoch medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou nepridáva ani anexia Krymu, ktorá je stále v živej pamäti Ukrajincov aj Západu. Za tento krok z roku 2014, rovnako ako za údajnú účasť na východoukrajinskom konflikte, Rusi dodnes čelia sankciám.
Poliaci sa však napriek opatreniam proti Rusku a zvýšenej bezpečnosti, ktorú sľubuje NATO, už teraz obávajú toho, čo by sa mohlo stať, ak by sa naplnili predpovede generála Bena Hodgesa. Tento veliteľ jednotiek USA v Európe nedávno uviedol, že „Rusko by mohlo obsadiť Baltik skôr ako za 36 hodín“.
Obavy Poľska pritom nie sú tak úplne neopodstatnené. Rusko totiž presunulo do Bieloruska raketové systémy S-300, ktoré rozmiestnili neďaleko hraníc s Poľskom a Litvou. Podľa bezpečnostných expertov ide o strategicky významnú polohu, či už s obranného, alebo útočného hľadiska.
- Reklama -
