Poslanci EP upozornili, že takmer desať rokov po vojenskej agresii voči Gruzínsku, v auguste 2008, Rusko pokračuje v nezákonnej okupácii gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko. V uznesení sa uvádza, že išlo o prvý väčší otvorený ruský útok na politické usporiadanie Európy, po ktorom nasledovali ďalšie akty agresie – vrátane anexie Krymu a vojny na východe Ukrajiny.
Uznesenie konštatuje, že Rusko odmieta plne dodržiavať dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorá bola sprostredkovaná EÚ, a neustále posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v gruzínskych separatistických regiónoch.
Europarlament v tejto súvislosti vyjadril jednoznačnú podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska. Poslanci požiadali Rusko, aby odvolalo svoje rozhodnutie uznať takzvanú nezávislosť gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska.
Podľa uvedenej výzvy by Rusko malo stiahnuť z Gruzínska všetky svoje vojenské jednotky, umožniť pozorovateľskej misii EÚ (EUMM) neobmedzený prístup na okupované územia a zastaviť budovanie plotov s ostnatým drôtom a ďalších bariér, ktoré bránia vzájomných kontaktom ľudí a izolujú populáciu oboch okupovaných regiónov.
Predseda Výboru EP pre zahraničné veci, nemecký europoslanec David McAllister, v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o zmrazený konflikt, ktorý by sa však nemal stať zabudnutým. “Vyriešenie konfliktu si vyžaduje tri kroky zo strany Ruska: bezpodmienečné naplnenie všetkých ustanovení dohody, zastavenie upevňovania administratívnych hraníc a zdržanie sa ďalšieho postupu do gruzínskeho vnútrozemia a umožnenie návratu všetkých vysídlených gruzínskych občanov,” uviedol v správe pre médiá.
Poslanci v uznesení zdôraznili, že EÚ je pevne odhodlaná prispieť k mierovému vyriešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu, a to aj prostredníctvom osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, v rámci medzinárodných rokovaní v Ženeve, ktorým Únia spolupredsedá. Únia chce k tomuto procesu prispieť aj činnosťou svojej pozorovateľskej misie v Gruzínsku.
