To, že v Rusku riadili doping štátne orgány, vyplýva z rozhovoru, ktorý poskytla denníku The New York Times šéfka ruskej dopingovej agentúry Anceliovičová.
Petráček považuje za pozoruhodné, že jej slová sa rozchádzajú s tým, čo nedávno tiež oficiálne oznámil prezident Putin: „V Rusku nikdy nebol štátny systém dopingu ani jeho podpory, to je jednoducho nemožné.”
„Keď sa niečo dlhodobo zatĺka a potom sa povie, že to tak skutočne je, vnucuje sa samozrejmá otázka: Pre aké ďalšie prípady to ešte platí? Spomeňme na Krym, kedy Moskva sprvu popierala účasť vlastných vojakov na obsadení ukrajinského polostrova, ale potom niektorých z tých neexistujúcich vojakov vyznamenala,” píše Petráček.
Svet si podľa neho kladie ďalšie otázky.
„Keď Rusko napriek predchádzajúcemu zatĺkaniu priznáva štátnu účasť na dopingu, aké ďalšie odbory čakajú na odhalenie, ba priznanie štátnej účasti? Platí to pre hackerské útoky na weby v cudzine, vrátane USA? Platí to pre cielené šírenie dezinformácií a falošných správ v elektronickom vesmíre?” pýta sa Petráček.
Má pocit, že odhalená úloha ruského štátu v dopingu potvrdzuje rovnakú úlohu v digitálnej vojne.
„Ako by zdôvodnil, že potrebujeme nové inštitúcie – napríklad nemecké Obranné centrum proti dezinformáciám alebo český odbor proti dezinformáciám. Tu ale brzdíme kone,” vyzýva Petráček.
Upozorňuje, že doping je niečo, čo sa dá jednoznačne preukázať v laboratóriu. To isté ale neplatí pre lož v mediálnych správach a komentároch.
„Tam nefungujú presne stanovené hranice medzi šíreným klamstvom a vlastnou interpretáciou. Preto si dajme pozor, kde sa končí obrana a začína sa cenzúra,” upozorňuje na záver Petráček.
- Reklama -
