Miloš Zeman označil anexiu Krymu za akt v rozpore s medzinárodným právom, no dodal, že ide o hotovú vec, teda nezvratný krok. Písali sme o tom TU. Svojím vyjadrením podľa analytika Eduarda Chmelára nadvihol zo stoličiek českú vládu aj ukrajinskú diplomaciu.
Zeman sa s tým však neuspokojil a vzápätí navrhol Ukrajine finančnú kompenzáciu od Ruska. „Tento výrok bol krajne nevhodný hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, Zeman sa odklonil od oficiálnej línie českej zahraničnej politiky. Urobil vlastne to isté, čo slovenský prezident Kiska,“ zhodnotil analytik a vysvetlil, že Kiska požadoval uznanie nezávislého Kosova, ponúkal NATO vojenskú základňu v Poprade a označil Rusko za nepriateľa.
Za ďalšiu chúlostivú vec Chmelár považuje, že podpredseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Leonid Sluckij okamžite vyhlásil, že Zeman fakticky uznal pripojenie Krymu a predseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantin Kosačov Zemanove slová označil za „vyhlásenie zásadnej povahy“. Analytik ich zasa nazval učebnicovou ukážkou ďalekosiahlych dôsledkov zdanlivo súkromného názoru hlavy štátu. Pripustil však, že Zeman povedal to, čo chcela počuť veľká časť českých voličov a v akademickej rovine má pravdu.
„Momentálne neexistuje spôsob ako prinútiť Moskvu, aby vrátila Ukrajine Krym – ak nechceme vstúpiť s Ruskom do vojny. Finančná kompenzácia je naozaj nedôstojný čin a nebezpečný precedens,“ uviedol s tým, že východisko vidí skôr v rokovaní o zárukách bezpečnosti pre Rusko. „Moskva prečítala americkú hru na Majdane, pochopila, že v hre je Krym a čiernomorská flotila a zabrala toto strategické územie skôr, ako sa k nemu mohlo dostať NATO,“ konštatoval Chmelár. Najlepšie predpoklady na sprostredkovanie takejto dohody malo podľa neho Slovensko pre dobré vzťahy s Ukrajinou aj Ruskom. „Keby do toho nevpálil prezident Kiska so svojím označením Ruska za nepriateľa,“ dodal.
Pripomenul, že šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová pred siedmimi rokmi vyhlásila, že EÚ by bola rada, keby Srbsko akceptovalo nezávislé Kosovo ako hotovú vec a Brusel podobne tlačil na päť štátov EÚ, odmietajúcich uznať nezávislé Kosovo ako hotovú vec. Na uznanie Kosova tlačil aj Andrej Kiska, keď tvrdil, že vznik samostatného Kosova podporuje stabilitu regiónu a vyhlásil, že nechápe postoj slovenskej vlády v tejto otázke. „Aj Kiskov spriaznený časopis .týždeň v redakčnom komentári už tri mesiace pred osamostatnením Kosova hlásal, že nezávislosť je hotová vec,“ doplnil politický analytik.
Podľa neho si tiež treba všimnúť Zemanov výrok, v ktorom označil ekonomické sankcie voči Rusku za neúčinné. České a slovenské mainstreamové médiá sa zadúšali moralizovaním, ako môže Zeman spochybňovať oficiálnu pozíciu EÚ, no mali radšej upozorniť na štúdiu amerického think tanku Foreign Policy Research Institute potvrdzujúcu Zemanov názor, a zmieniť, že úradujúci predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Roger Gale označil slová českého prezidenta za „múdre“. „A boli by dôveryhodnejšie, keby nezabudli spomenúť, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy veľkou väčšinou hlasov schválilo rezolúciu, ktorá otvára cestu k zrušeniu sankcií voči Rusku,“ uzavrel Chmelár a poukázal na to, že pripomienky ukrajinskej delegácie neboli prijaté.
