„Mocenská rovnováha je naklonená výrazne v prospech Ruska,“ poznamenal Svoboda po zhliadnutí tlačovej konferencie zo stretnutia ruského a amerického prezidenta v Helsinkách. Vladimir Putin podľa jeho názoru pôsobil suverénne, prakticky zopakoval všetky svoje stanoviská, zatiaľ čo americký náprotivok mu odsúhlasil všetko vrátane spochybnenia záverov amerických tajných služieb. Aj keď Donald Trump svoje tvrdenia druhý deň otočil, nič to nemení.
Ako je na tom teda Rusko so statusom veľmoci? Odpoveď podľa Svobodu nie je jednoduchá. „Ide o relatívne veľkú ekonomiku, hoci na tie najväčšie nemá. V HDP podľa parity kúpnej sily je na šiestom mieste. Porovnanie HDP však o sile ekonomiky nepovie všetko,“ uviedol a doplnil, že v ruskom prípade je tento ukazovateľ silne pod vplyvom konjunktúry surovinových trhov. Na druhej strane nemožno zabúdať, že s ropnými zdrojmi je Rusko schopné efektívne pracovať a nepúšťa sa do nezmyselného rozhadzovania v štýle Venezuely. V priemyselnej výrobe sa môže pýšiť len produkciou zbraní, inak čísla neukazujú žiadnu priemyselnú veľmoc.
„Hoci Rusko nemá kapacitu, aby súperilo s USA, neznamená to, že to nemôže aj relatívne dlho robiť,“ je presvedčený Svoboda, ktorý pripomenul, že v histórii je nemálo príkladov krajín, ktoré boli schopné určitý čas hrať rolu, ktorá prekračovala ich možnosti. „V prípade Ruska išlo o obdobie pred prvou svetovou vojnou, keď snaha udržať vojenské náklady porovnateľné s ostatnými uchovala krajinu medzi veľmocami,“ uviedol s tým, že výsledkom však bolo hospodárske zrútenie počas vojny.
„V 80. rokoch sa ZSSR dostalo do problémov nielen z dôvodu neživého politicko-ekonomického systému, ale aj snahou súperiť s USA v podpore ,národno-oslobodeneckých‘ hnutí po celej planéte,“ pokračoval Svoboda. „Na dosiahnutie mocenského postavenia je dôležité nielen to, že štát disponuje mocenskými prostriedkami vrátane armády, ale aj to, do akej miery je ochotný ich použiť,“ dodal s tým, že Rusko ide v tomto smere pomerne ďaleko, ale aj tu zvažuje náklady a výnosy.
Ruská podpora sýrskeho režimu prezidenta Asada sa vraj takisto ukázala ako veľmi efektívna, pretože s relatívne malými nákladmi zastavila jeho pád. To isté sa dá povedať aj o angažmán vo vojne na Ukrajine, kde ruská armáda ozbrojenou inváziou odvrátila pád oboch bábkových „ľudových republík“ v lete 2014. „Ani v jednom prípade Moskva nevystupovala v ,bežných‘ prestrelkách, len zvrátila nepriaznivú rovnováhu síl,“ poukázal s tým, že zvlášť v prípade Sýrie si Rusko svojím postupom pripísalo kladné body mimo západného sveta.
Moc štátu je však relatívny pojem. Rusko je tak hospodársky inak atraktívnou krajinou v kontexte postsovietskeho priestoru, odkiaľ do Ruska prúdia migranti za prácou. Zároveň z Ruska odchádzajú tí najschopnejší, najčastejšie pre kombináciu vyšších príjmov či vyššej možnosti sebarealizácie vďaka fungujúcemu právnemu prostrediu. „V porovnaní so západnými krajinami Rusko jednoducho neobstojí,“ dodal Svoboda.
Rusku chýba takzvaná mäkká moc. Ide vraj o prirodzenú atraktivitu krajiny hodnej nasledovania. „Pre priblíženie, hollywoodske filmy zvyšujú atraktivitu USA aj v krajinách, kde ich politika nežne ovácie. Rusko nič také nemá.“ Aj preto sa podľa Svobodových slov pustilo do organizovania olympiády či majstrovstiev sveta vo futbale. „Úlohou bolo ukázať, že je schopné takéto akcie usporiadať aj financovať. Preto si celá krajina dala tak záležať na vytvorení obrázku štandardne fungujúcej spoločnosti,“ uviedol.
Ďalšou možnosťou je znížiť atraktivitu konkurentov, v prvom rade Západu, pomocou diskreditačnej kampane. „Ruské správy sú tak plné informácií o domnelej rusofóbii na Západe, kriminalite a ďalších hrôzach,“ napísal Svoboda s tým, že Rusko je veľmocou, ale ani zďaleka nie veľmocou prvého rangu. Že v súčasnosti túto rolu hrá, je vďaka odhodlaniu najvyššieho ruského vedenia klásť dôraz na veľmocenské postavenie na úkor blahobytu vlastných obyvateľov a čiastočne aj schopnosťou využívať relatívne lacné a obmedzené prostriedky s vysokou efektivitou. „Dokáže tak vytvárať ilúziu väčšej sily, než akú v skutočnosti predstavuje,“ dodal na záver.
autor: nab
