Na žurnalistických fakultách mnohých prestížnych ruských univerzít sa vyučujú veci, ktoré by mladých novinárov na univerzitách v Európe zrejme zaskočili. Jednou z hlavných tém, ktorej sa ruskí študenti venujú, je vojnová propaganda.
Spomínaná učebnica, s ktorou pracujú študenti MGU, je pretlačou manuálu ruskej vojenskej spravodajskej služby (GRU). Učebnica bola publikovaná v roku 1999 v Minsku a odvtedy tvorí základ výučby psychologickej formy boja pre kadetov v zálohe na Fakulte žurnalistiky MGU.
„Predtým mohli ľudia ovplyvniť jeden druhého iba cez priamy kontakt. Dnes sú prostriedky na ovplyvňovanie ľudskej mysle – vďaka naakumulovaným informáciám, novým informačným technológiám, metódam komunikácie a riadenia – oveľa sofistikovanejšie,“ píše sa v učebnici.
V predvečer ruského štátneho sviatku Dňa obrancov vlasti 22. februára vystúpil so svojím prejavom ruský minister obrany Sergey Shoygu. Ruskú verejnosť informoval, že bola vytvorená nová „informačno-operačná sila“. Táto informácia sa objavila len niekoľko hodín potom, keď ruské ministerstvo zahraničia oznámilo spustenie nového projektu na odhaľovanie „falošných správ“ produkovaných na Západe o Rusku.
„Propaganda musí byť premyslená, kompetentná a efektívna,“ uviedol minister obrany Shoygu vo svojom prejave.
„To, čím konkrétne sa bude nové oddelenie zaoberať, nie je celkom jasné. Podľa niektorých expertov sa však nová jednotka stane časťou kybernetických síl, čo je vojenská podskupina založená v roku 2013, ktorej existenciu ruské úrady dodnes popierajú,“ uvádza The Moscow Times.
„Zdá sa, že ide skôr o hackerov než o propagandistov,“ uvádza bezpečnostný analytik z think tanku CNA Michael Kofman. „Ruská armáda už má oddelenie psychologických operácií, ale to je dosť neosožné. Skutočnú informačnú vojnu na strane Ruska vedú ruské vojenské tajné služby.“
Rusko vníma „propagandu“ inak ako Západ
Prístup Ruska a Západu k propagande je veľmi odlišný. Podľa experta na ruské bezpečnostné a obranné služby z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov Marka Galeottiho sa Rusko díva na informačnú vojnu v oveľa širšom kontexte ako Západ. Pre Moskvu vraj téma „informačné operácie“ zahŕňa všetko od propagandy a dezinformácie až po psychologickú a kybernetickú formu boja.
„Veci, ktoré máme my tendenciu prerozdeľovať do rôznych kategórií a podkategórií a používať pre nich vágne termíny typu ,strategická komunikácia‘, sú pre Rusov súčasťou jedného nedeliteľného celku obsahujúceho humánnu a morálnu stránku vojny,“ píše Galeotti.
Ruský pohľad na novovytvorenú vojenskú podskupinu poskytol šéf bezpečnostnej komisie Štátnej dumy Vladimir Shamanov. Medzi jej úlohy bude patriť obrana pred informačnou vojnou vedenou nepriateľskými štátmi. „Informačný konflikt je len súčasťou širšieho konfliktu,“ uviedol.
„Militarizácia informácií nie je v Rusku v žiadnom prípade novinkou. Psychologické operácie sú neodmysliteľným komponentom ruských ROTC programov od čias studenej vojny. Tieto praktiky sú zároveň vyučované ako vojenská veda na žurnalistických fakultách významných vzdelávacích inštitúcií v Rusku, ako je MGU,“ píše denník The Moscow Times.
Jeden z bývalých študentov MGU moskovskému denníku prezradil niekoľko informácií zo zákulisia.
„Moja pozícia po promócii bola zástupca veliteľa informačnej divízie. Bola to pre mňa garancia, že nebudem musieť narukovať do stálej armády a ísť bojovať do Čečenska. V prípade konfliktu s vojskami NATO som mal dohliadať na psychologické operácie proti vojakom a civilistom našich protivníkov,“ uviedol jeden z bývalých študentov, ktorý si z bezpečnostných dôvodov prial zostať v anonymite.
V učebnici používanej MGU sa píše, akým spôsobom treba postupovať proti rôznym členským štátom NATO.
Nemci majú podľa autora učebnice „abstraktne-logické“ uvažovanie a preferujú „čisto argumentované fakty a kalkulácie“.
„Francúzi a Američania milujú obrázky. Obľubujú ich aj Nemci, ale len tie, ktoré majú dvojaký zmysel. Francúzi preferujú skôr chytľavé slogany, emocionálne vyjadrenia a hlučné slová,“ píše sa v učebnici.
Obsah kurzu
V rámci kurzu sa študenti učia o troch základných typoch vojenského použitia informácií.
Prvý typ je takzvaná „biela propaganda“, ktorá sa využíva úplne najčastejšie. Biela propaganda má jasne rozpoznateľný zdroj aj motív. Medzi príklady bielej propagandy patrí vysielanie Hanoi Hannahovej počas vojny vo Vietname. Propagandistka zo severnej časti Vietnamu bola známa sloganom Go home G. I., prostredníctvom ktorého sa pokúšala donútiť amerických vojakov, aby odišli z krajiny, a to tak, že ich uisťovala v tom, že nerobia správnu vec.
Alexander Mityaev, ktorý promoval v roku 2003, poskytol novinárom z denníka The Moscow Times príklad, ako ich na fakulte učili pôsobiť na psychiku amerických vojakov.
„Jeden starší dôstojník nás učil, ako odrezať Američanov od ich zásob, aby nemali žiadny prístup k cigaretám Camel a Coca-Cole, a potom ich zasypať letákmi s textom, ktorý ich mal utvrdiť v tom, že bez ich obľúbených cigariet a nápoja nemôžu prežiť.“
Ďalší typ je „sivá propaganda“. Tá spočíva na informácii, ktorá nemá žiadny jasný pôvod a kombinuje fakty s hypotézami. Ako príklad sa v učebnici uvádza pokus Spojených štátov presvedčiť svet o tom, že Sovietsky zväz v roku 1983 zostrelil civilné lietadlo Kórejských aerolínií, let 007.
Najpodvratnejším typom je však „čierna propaganda“, ktorá sa neopiera o žiadne fakty.
Príklad čiernej propagandy v učebnici, ktorú používajú študenti MGU, je z vojny v Čečensku, keď ruskí experti rozšírili na psychologickú formu boja lživú informáciu, že cudzí vojaci znásilnili trinásťročnú dcéru jedného zo starších obyvateľov čečenskej dediny. Rozšírenie tejto informácie ruskej strane výrazne pomohlo v tom, že viedla k podkopaniu jednoty medzi čečenskými vojakmi a arabskými islamistami, ktorí v tom čase bojovali na ich strane.
