Tiež zástupca českého Memorialu, historik Štefan Černoušek, označil informácie o presunutí do Prahy za špekulácie. Pražská pobočka sa nezakladala kvôli tomu, aby sa celý Memorial presťahoval, povedal pre ČTK.
„Memorial ďalej funguje predovšetkým v Rusku a česká pobočka je jednou z mnohých ďalších pobočiek, ktoré už má napríklad v Nemecku, Taliansku, Francúzsku alebo na Ukrajine. Slúžia len na prehĺbenie spolupráce s ruskými historikmi a partnermi a má slúžiť ako zjednodušenie komunikácie vo výskume politických represií, pretože to sa týka aj československých občanov,“ uviedol Černoušek.
Plán B
Memorial sa dlhodobo zaoberá ochranou ľudských práv, rovnoprávnosťou menšín a koordináciou občianskych iniciatív. Založený bol už v roku 1987, pôvodne sa venoval štúdiu represií v bývalom Sovietskom zväze. V roku 2009 dostala organizácia Sacharovovu cenu, udeľovanú Európskym parlamentom.
V Rusku je však Memorial vystavený silnejúcemu tlaku úradov, ktoré mu nedávno prisúdili hanlivé označenie „zahraničný agent“. To má verejnosť varovať, že organizácia je závislá od zahraničného financovania. Ministerstvo spravodlivosti dokonca chcelo Memorial zakázať, ruský najvyšší súd ale tento návrh vlani zamietol.
V článku nazvanom České záložné letisko pre Memorial označuje Nezavisimaja gazeta presun Memorialu do Prahy za „plán B“. Organizácia, ktorá pôsobí okrem Ruska aj v mnohých ďalších krajinách, má svoju centrálu v Moskve.
V pražskej pobočke budú pracovať ruskí aj českí odborníci, ktorí v minulosti spolupracovali na objasňovaní represií v sovietskej ére, ako uviedol ruský denník.
Čerkasov v rozhovore pre ruský denník poprel, že by Memorial mal v úmysle hľadať v Prahe azyl.
„Takú perspektívu nevidím, budeme pokračovať vo svojej práci tu (v Rusku). Začínali sme v sovietskej ére, nejako prežijeme aj túto dobu,“ povedal.
Podľa riaditeľa ruského Strediska hospodárskych a politických reforiem Nikolaja Mironova ale otvorenie pražskej pobočky „záložné letisko“ pripomína.
„Činnosť mnohých našich organizácií obhajujúcich ľudské práva a politických organizácií má ťažisko vo východnej Európe. Je to blízko ruským hraniciam a zároveň už akoby na Západe, v právnom systéme Európskej únie,“ povedal Mironov.
Ruské úrady považujú Memorial za piatu kolónu a sami občianski aktivisti sa označujú za vyslancov západných hodnôt, myslí si ruský politológ.
„To odporuje záujmom (ruskej) štátnej moci. Bojí sa takzvanej mäkkej sily, ktorá sa môže zmeniť v prípravu revolúcie,“ konštatoval Mironov.
- Reklama -
