Mnohí voliči dali Mostu alebo Lucii Žitňanskej hlas preto, lebo sa im protivila politika vládnuceho Smeru. „Ak sa už odhodlala ku kroku, ktorému nerozumejú (voliči), nemala by šetriť aspoň úsilím ich presvedčiť, že sa nezriekla svojej politickej podstaty a jej slová sa snažia byť v súlade s obrazom, v akom ju poznajú a akému odovzdali svoje aj preferenčné hlasy,“ píše Peter Schutz v denníku SME.
Aj keď je Žitňanská vo svojom ministerskom pôsobení ešte len na začiatku, už teraz badať rozdiel medzi tým, čo hovorila pred a po voľbách. Voličom podľa Schutza svojím konaním dáva mnoho podnetov na pochybnosti o jej pôsobení. Aj keď je jasné, že proti koaličnému partnerovi – Smeru, sa už nemôže vyjadrovať tak ostro ako predtým, ústupky, ktoré robí, sú neprimerané. „Ak však kedysi Žitňanská vnímala kriticky určitú osobu ako štátnu tajomníčku predchodcu, tak vyznanie ´necítim potrebu hodnotiť tento výber Smeru´, znie ušiam voliča len ako pasívne zmierenie sa s osudom,“ píše Schutz. Žitňanskej vyčíta aj prístup k nezverejneniu koaličnej zmluvy a pýta sa: „Čo bráni autorke zákona o verejnosti zmlúv namiesto slabučkého ´nemám s tým problém´ (akože so zverejnením zmluvy) povedať, že koaliční partneri prišli o rozum a budú žiadať od Bugára toto a toto?“
Jedine – horribile dictu – že skrývanie podporuje, nebodaj, s ním prišiel sám Most. A práve to sú pochybnosti, ktoré nechávajú voliča v brutálnom precitnutí, uzatvára komentátor.
