Rozdeľovanie členských krajín eurozóny na ekonomicky silnejšie a slabšie sa spomína v EÚ už dlhšie, ale teraz túto tému znova otvárajú odporcovia migrácie z nemeckej AfD. Jeden z lídrov strany Jörg Meuthen pre agentúru Reuters uviedol, že by mali existovať dve skupiny štátov eurozóny. Jedna, silnejšia, vytvorená okolo Nemecka a druhá, so slabšou ekonomikou, vytvorená okolo Francúzska.
„Euro je semenom sváru v Európe, ktorá má rozdielnu monetárnu kultúru a rôzne úrovne konkurencieschopnosti,“ tvrdí Meuthen. Vyjadrenia z vedenia AfD prichádzajú len osem mesiacov pred federálnymi voľbami, v ktorých má antiimigračná strana veľké šance na zisk až 15 % hlasov. Aspoň takú podporu pripisujú AfD predvolebné prieskumy.
Práve silná nemecká ekonomika, ktorá je motorom celej Európskej únie, by mala byť podľa AfD ušetrená toho, aby musela dotovať krajiny ako napríklad Grécko či Taliansko, ktorých ekonomika na tom nie je práve najlepšie.
Jörg Meuthen sa pritom považuje za jedného z umiernenejších politikov z vedenia AfD. Strana, ktorá vznikla v roku 2013 ako hnutie proti euru, sa za pár rokov vyprofilovala na antiimigračnú stranu so silnou voličskou základňou. Preferencie jej pomohli zdvihnúť najmä vyhlásenia proti migrantom a politike kancelárky Angely Merkelovej.
Euro nie je pre všetkých
Do skupiny výkonnejších ekonomík, ktorú chce AfD centralizovať okolo Nemecka, Slovensko pravdepodobne nespadá, aj keď Meuthen spomínal v rozhovore zatiaľ iba krajiny na juhu Európy. „Euro je pre juhoeurópske štáty príliš silné, zatiaľ čo pre Nemecko a niekoľko ďalších krajín je zase prislabé,“ hodnotí člen vedenia AfD súčasnú situáciu, v ktorej sa podľa neho eurozóna nachádza.
Podľa Meuthena je rozumné, aby slabšie krajiny jednoducho upustili od používania eura, ak na to nemajú dostatočne výkonnú ekonomiku. V tomto smere spomenul ako kandidátov na odchod zo „silnej“ eurozóny Taliansko, Španielsko, Portugalsko, ale aj Francúzsko. Grécko je na tom tak zle, že by podľa Meuthena nemalo zdieľať spoločnú menu ani s krajinami, ktoré by patrili medzi štáty eurozóny so slabšou ekonomikou.
Spolu s Nemeckom by do výkonnejšej časti eurozóny mali podľa predstáv vedenia AfD patriť okrem Nemecka aj Rakúsko, Holandsko a Fínsko. Tieto štyri krajiny by tvorili akési silné jadro ekonomicky výkonnejšej časti eurozóny. Meuthen však zároveň varuje, že silnejšia mena by mohla poškodiť vývoz z ostatných krajín platiacich eurom.
„V Nemecku by to mohlo spôsobiť pokles ekonomiky. Nedá sa predpovedať, aký hlboký by tento prepad bol, ale z môjho pohľadu by sa tento pokles skončil v priebehu jedného alebo dvoch rokov,“ uviedol Meuthen.
Bez eura alebo s ním?
Podľa člena vedenia AfD by odchod krajín z eurozóny nemal byť naviazaný na fixný systém výmenných kurzov. „Meny musia byť schopné dýchať,“ tvrdí Meuthen s tým, že nesúhlasí s návrhom líderky francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovej. Tá navrhuje, aby sa Francúzsko vrátilo k svojej pôvodnej národnej mene na základe pravidiel podobných tým z obdobia pred prijatím eura.
Le Penovej Národný front pritom nie je jediná antiestablishmentová strana v EÚ, ktorá navrhuje opustiť euro a vrátiť sa k národnému platidlu. Podobne zmýšľajú aj politici z talianskeho Hnutia piatich hviezd.
Aj v rámci nemeckej AfD sa však ozývajú hlasy, ktoré volajú po oveľa radikálnejšom riešení, ako je rozdelenie eurozóny na dve časti. Členka strany Alice Weidelová tvrdí, že euro je jednoducho chybný projekt. „Rozdelenie eurozóny na dve časti nevyrieši základný problém. Jediným riešením je opustiť eurozónu,“ vyhlásila Weidlová a pripomenula, že práve odchod z eurozóny bol súčasťou programu AfD.
